Píše sa rok 2006. Na vysokých školách SR končí ďalšia potrebná a nenahraditeľná
suita odborníkov svoju 5 (6 a viac) ročnú púť semestrami vysokých škôl.
Podobná zmes vedcov a naslovovzatých odborníkov síce končila aj minulý
rok, zrejme že aj dlhé roky pred rokom 2006, a je zrejmé, že keď nepríde
(čítaj: „keď sa neposnažíme“) nejaká zmena, tak ešte podobné zoskupenia
budú končiť vysoké školy s udelenými titulmi ešte dlhé roky. Tu by som
mal spraviť pauzu a oznámiť, že, aj keď o tom píšem, sám som sa tohto procesu
nezúčastnil. No, teda, zúčastnil, viackrát, ale vždy ma to veľmi rýchlo
prešlo, a... ...Mea Culpa, že som si to neuvedomil už po prvom pokuse.
Prečo píšem práve teraz? Pretože keby som na systém vysokých škôl nerezignoval,
tak práve tento rok by bol ten, v ktorom by som aj ja hrdo poslednýkrát
vychádzal z inštitúcie zvanej honosne „vysoká škola“, v kufríku diplom,
na tvári úsmev a svet by sa zdal gombičkou.
Keby. Otázka č. 1 je, kam by som asi tak kráčal. Ehm, (až na pár výnimiek)
asi tam, kam ide 90% vysokoškolákov. K nášmu najväčšiemu „zamestnávateľovi“
– ÚPSVaR. Tam totižto smerujú kroky
mojich rovesníkov ihneď po skončení VŠ. Idú si hľadať prácu. Predpokladajú,
že systém im zabezpečí uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali (alebo predpokladajú
niečo úplne iné. O tom neskôr). Systém ich „vyštudoval“, nech ich systém
aj zamestná. Totiž, mohol by som sa ako laik domnievať, že keď je vysoké
školstvo SR schopné vyprodukovať ročne také kvantá ľudí so zhlukmi písmen
pred menom (odteraz to budem nazývať pravým menom, teda nie „odborníkov“,
ale ľudí s titulom – čo nevylučuje, že entita z jednej skupiny môže patriť
zároveň aj do skupiny druhej), tak zrejme tým niečo sleduje. A ako najlogickejšie
riešenie sa mi javí to, že na Slovensku je akútny nedostatok vysokoškolsky
vzdelaných ľudí. Ani nie odborníkov, len vysokoškolsky vzdelaných, resp.
ani nie vzdelaných, len nech to skončia a majú nejaký náhodný zhluk znakov
pred menom. Lebo načo by potom tento štát umožňoval KOMUKOĽVEK ukončiť
VŠ s titulom - zaplatiť mu 5 (6 a viac) rokov štúdia na akejkoľvek škole,
v akomkoľvek odbore, bez ohľadu na reálne požiadavky trhu práce, bez ohľadu
na to, ako tento človek so svojím vzdelaním naloží. Zrejme vlády tohto
štátu prišli na nejaký zázračný spôsob, ako premeniť časti abecedy pred
menami svojich občanov na blahobyt a prosperitu. A ja, idiot, tie písmená
nemám. Nemám ako prispieť k tajnému plánu SR na zvýšenie životnej úrovne.
Môj diel, ktorým prispievam tomuto štátu zrejme nezaváži, ja len podnikám,
s ťažkosťami, ale predsa, nie som na úrade práce, neberiem sociálne dávky,
platím dane (keď musím) a dokonca mám miestami pocit, že už keď do sociálneho
systému prispievam málo, tak ho aspoň nevyčerpávam. Tento štát sa mi odmení
tým, že aj keď moje príjmy nepresiahli životné minimum, odvody do SP a
ZP musím z tohto životného minima zaplatiť. Zato ľudí s písmenami si štát
váži. Aj tú väčšinu z nich, ktorá, kým je na úrade práce, necháva si štátom
platiť sociálnu dávku a ZP si štát váži viac ako mňa. Tú väčšinu, z ktorej
veľká časť odíde do zahraničia, pretože má pocit, že tu dostane za 5 rokov
bezplatného štúdia málo. Tú väčšinu, z ktorej len veľmi malé percento ostáva
pracovať v odbore ktorý vyštudovali. Možno to vidím skreslene, ale z ľudí
ktorých poznám (a to ich poznám nie málo) je nejakých 15% tých, ktorí:
1. vyštudovali VŠ lebo chceli(, nie pretože to je spoločenská nutnosť
a výhoda)
2. to, čo študovali ovládajú
3. robia aspoň približne v odbore, ktorý vyštudovali
4. ... a teda ich štúdium na VŠ nebolo samoúčelné
*a ešte je aj zopár, čo si ten titul neuvádzajú, za to majú moje sympatie
A ďalej je to absurdno-smutné. Poznám vlastníkov akademických titulov,
ktorých rozumové, fyzické a celkovo funkčné ability oscilujú niekde okolo
čísla nula, ľudí, ktorí študovali prírodné vedy, aby pracovali v s ľuďmi,
strojárov, ktorí robia na úradoch, dokonca poznám MVDr. xxx.yyy. – riaditeľ
MsKS – asi „kultúrny veterinár“. A aj preto sa tohto systému zúčastňovať
nehodlám. Oblasť v ktorej pracujem síce tiež vyžaduje odborné znalosti,
ale ja som si tie znalosti osvojil na vlastnú päsť, lebo som 1. chcel,
2. chcel, 3. chcel a 4. ak som to chcel robiť, tak aj potreboval. Tvrdím
jedno: „Čo človek potrebuje a chce vedieť, to sa naučí. Žiadna škola ho
k tomu nedonúti, takisto, ako žiadna škola nevyrobí odborníka“. Netvrdím,
že vysoká škola nenaučí človeka nič, naučí ho aspoň akémusi prehľadu, problém
je, že to naučí kohokoľvek, aj toho, čo to nechce/nepotrebuje, a odčerpáva
tým verejné zdroje.
Takže tak, ako sa to v spoločnosti traduje, že „vysokoškolsky vzdelaný
človek, to je niečo viac“, a taký človek má akýsi spoločenský rešpekt,
tak tvrdím ja, že „vysokoškolsky vzdelaný človek, to je niečo neurčité,
buď zmrd, alebo odborník“
31.08.2006 bukelu