Bez okolkov, SD v názve článku označuje práve ten obskúrny abstrakný
pojem, ktorý označuje aj v skratkách ako napríklad SMER-SD, prípadne jeho
dlhšie zabehnutú predlohu, ČSSD...
A pretože používať názov dákeho zoskupenia
s pochybnými cieľmi a zložením v repetícií a s vloženým slovesom byť vyčasovaným
do tretej osoby je u nás novonastúpeným trendom (podobne ako onen esdé
systém spravovania štátu), nemohol som ho nepoužiť.
Tento trend som bol rozhodnutý ignorovať, nakoľko som vďaka svojmu zvyku
venovať sa v nedeľu večer priateľke, prípadne spánku, ušetrený sledovania
TV bedne. Raz som s priateľkou časť takéhoto večera obetoval na sledovanie
posledného výkriku televíznej zábavy jednoduchého ľudu – rádobyspeváckej
zmrdorealityshow Elán je elán. Po polhodine takto bohapusto premrhaného
času som usúdil, že tí traja šaškovia sú ešte väčšmi pomätení, než som
si myslel a ich nasledovatelia, tvoriaci jadro programu na tom nie sú lepšie.
Správne, Elán rozhodne nemusím, ich tvorba ma nezaujíma a okrem toho ich
nejde nespájať s režimom minulým nie tak dávno, aby jeho pohrobkovia nesedeli
stále v teplučku ako tých pár novembrov dozadu. Videl som ich prednedávnom
na jednej firemnej akcií a okrem toho, že „hrali“ aj „spievali“ na playback,
ani len pohyby si nevedeli zosúladiť tak, aby ma z nich nechytil záchvat
smiechu a ľútosti zároveň. To však však hosťom zmrdofirmy, ktorí zjavne
boli v teplučkých kancloch ešte za čias najväčšej slávy Elánu, badateľne
nevadilo.
Prežrel by som to aj ja, keby som nedávno pri posedení s priateľkinou
maminkou nezazrel na konkurenčnej televízií šot na chystanú konkurenčnú
reláciu Puhdys je Puhdys. Som našťastie dosť neskorý ročník, aby bola moja
mladosť zasiahnutá znalosťou tohto pojmu. Preto mi nádejná svokra musela
podstatu veci objasniť a pridala aj niekoľko názvov ich opusov, čím mi
uľahčila ich hľadanie na youtube?. Pridal sa napokon aj náš gitarista,
ktorý mi odporučil do posluchu ich dielo Wut will nicht sterben nahraté
s ich post DDR kolegami Rammstein...
To ma zároveň prinútilo zamyslieť sa nad momentálnym konaním našich
televízií. Na jednej strane bojujú médiá s vládou o tlačový zákon, ktorým
chce panstvo zapchať novinárom tie ich držky nepomodlené a udržať ich na
uzde. Na strane druhej, servírujú voličom vládnuceho zboru mladých červených
vševedov relácie, pri ktorých môžu nostalgicky spomínať na časy, keď pivo
stálo korunu tridsať a o robotu bolo postarané. Veď nám za tých komunistov
nebolo až tak zle, no nie??? Novinári sú na nože s vládou a marketingové
oddelenia ich zamestnávateľov sa priživujú na comebacku socializmu vyťahovaním
interpretov z čias jeho rozkvetu. Ostatne, aj tí skôr narodení majú predsa
právo na inteligentnú a pôvodnú televíznu zábavu, nemusí tam furt bežať
len tá imperialistická superstar...
Farizejstvo našich televízií nepozná hranice a mám pocit, že v honbe
za peplemetrovými percentami raz po hlavných správach zavedú reality show
založenú na umeleckom prednese internacionály pracujúcim ľudom. Že sa pred
ňou redaktori v správach posťažujú na nový tlačový zákon hrubo atakujúci
slobodu prejavu? Že im pán premiér v neodmyslitelnej červenej kravate chce
pristrihnúť krídelká???
Pán premiér sa predsa stará o nás, sociálne slabších a urobil poriadok
v Dzurindovej dôchodkovej reforme, čo na tom, že teraz sa v nej nevyznajú
ani úradníci na ministerstve. Hlavne, že sme mohli vystúpiť z toho zdieračského
nezabezpečeného piliera a budeme sa môcť sťažovať na dôchodky zo sociálnej
poisťovne.
Pán premiér nám takisto prinavrátil aj krásny sviatok – Deň žien. V
rámci jeho osláv obehol so svojou družinou Slovensko a ubezpečil početnú
populáciu dôchodkýň o svojej práci pre ich blahobyt. Na jednej takejto
akcií sa mi podarilo dokonca zúčastniť a, poviem vám, bol to riadny nárez.
Účasť troch Roberktov na pódiu (premiér, fešiminister vnútra a populárny
playbackový interpret odrhovačiek pre senilné publikum a popritom viceprimátor
Banskej Bystrice za SNS) musela ženy bezpochyby priviesť do vytrženia,
ktorého vrcholom bol pozdrav pána ministra: „Ahoj dievčatá, toľko krásnych
žien pohromade som ešte asi ani nevidel“. Kaliňák evidentne prehliadol,
95% zúčastnených žien boli vo veku jeho mamičky až babičky...Do ostatných
5% som ešte zarátal aj prítomných mužov. Pritom komunikácia oných troch
Robertkov v mojich očiach zmazala rozdiely medzi Robertkom a jeho live
anatomickou predlohou.
Veru, nad Tatrou sa nám blýska na lepšie časy...Pán premiér obnoví jednotu
naších médií a tie nás za to budú informovať o jeho heroických činoch pre
našu otčinu. Vyženie z nej všetky tie nenásytné reťazce stojace za vysokými
cenami a nízkymi gramážami rožkov a nám dá prácu. Každému podľa jeho schopností
a triednych kvalít. Všetci si konečne budeme rovní a z obrazoviek zmiznú
všetci imperialistickí zbohatlíci. Namiesto nich sa na ne vrátia nestárnuce
melódie hitov našej mladosti a možno zažijeme a j comeback relácie Ako
ďalej, pán premiér, ktorú už celých desať rokov postrádame. Len sa v hlavnej
úlohe dočkáme mladšieho a nepochybne schopnejšieho hlavného aktéra...
Už nám chýba len, aby novozvolený ruský prezident prišiel na prvú oficiálnu
návštevu Slovenska v auguste v čele tankovej divízie, ako kážu staré dobré
poriadky...Pomaly môžem začať pakovať svojich pár slivák a odsťahovať sa
niekam za severný polárny kruh, kým ešte nie sú uzavreté hranice...Na rodnej
hrude sa totiž už evidentne nenájde ani toľko súdnych ľudí, aby sa dokázali
účinne postaviť proti svojvôli nášej vlády vedenej mladým boľševizmom nasiaknutým
populistom. Je však možné, že ten sa k týmto pár riadkom časom ešte v súlade
so svojím novým tlačovým zákonom bude chcieť vyjadriť...
11.05.2008 jožo