Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho
obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím
v Handlovej, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala
fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.
Na tom by samozrejme nemuselo byť nič zlého, avšak vyslovene poburujúce
bolo, keď čítajúci obrátili noviny a na ich zadnej strane bola tradične,
ako je to už „dobrým“ zvykom, jedna zo zvyčajných, šteklivých nahotiniek.
Takisto i vo vnútri novín niekoľko podobných obrázkov s tomu primeranými
textami.
Iba pre porovnanie: Približne v rovnakom období som počúval slovenský
rozhlas, v ktorom z titulu tragédie v Novákoch zmenili štruktúru vysielania,
na základe čoho neodvysielali plánovanú humoristickú reláciu.
V slovenskom rozhlase teda považovali za ľudsky a morálne neadekvátne
vysielať po správach o banskom nešťastí humoristickú reláciu. Podobný postoj
možno naozaj iba schvaľovať. Oprávnenou otázkou potom ale zostáva, prečo
k podobnému, ľudsky citlivému prístupu, v skutočne tak mimoriadnej situácii
nedošlo aj v denníku Nový Čas, ktorého titulná stránka predsa súvisela
s tragédiou v Novákoch. Prečo obsah novín zostal aj v takejto výnimočne
tragickej chvíli veľmi hrubo a necitlivo takým, akým býva vždy – plným
nízkosti, malosti a nemorálnosti.
Raz darmo, redakcia Nového Času tým opäť potvrdila to, čím ich noviny
vždy boli a doteraz sú – močiarom, plným hnusného bahna, ktorého vydavateľ
a celý redakčný tím nie sú schopní v nájsť v sebe ani len ten najelementárnejší
zmysel pre takt a súcit s bolesťou pozostalých.
Je naozaj smutné, že čitatelia spomínaného bulvárneho plátku nedokážu
kriticky vnímať takúto extrémnu netaktnosť a s odporom a hnusom sa neodvrátia
od periodika, ktorým je už dlhé roky, ako nákazlivou chorobou, zamorovaný
náš národ.
Áno, vyzerá to tak, že istá skupina ľudí prostredníctvom denníka Nový
Čas už celé roky cielene a programovo degraduje slovenský národ, zaplavujúc
ho každodenne, špinou, nízkosťou, klebetami, ohováraním a zvieracou zmyselnosťou.
Všetci určite poznáme úslovie: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto
si. Ak každodenne čítame hnoj, čím potom sme?
Nie, nechcem takto nedôstojne urážať čitateľov Nového Času, ako by sa
to snáď na prvý pohľad mohlo zdať, pretože som presvedčený, že vo svojom
vnútri sú predsa len lepší, ako to, čo vo svojej naivite a nevedomosti
dennodenne konzumujú. Každopádne však treba nahlas vysloviť, že niekto
veľmi usilovne pracuje na tom, aby zničil, pošpinil a úplne zdegradoval
ešte relatívne zdravé, vnútorné jadro týchto ľudí.
Cieľavedomá zákernosť temnoty, usilovne sa snažiacej zničiť všetko dobré
musí byť preto ukázaná v pravom svetle, aby sa tí, ktorí ešte v sebe nájdu
silu vzoprieť sa a ktorí sa nechcú nechať postupne celkom ľudsky
zdegradovať, aby sa títo ľudia od podobných praktík jednoducho odvrátili
a nedali manipulovať so sebou manipulovať. Aby svojim každodenným finančným
príspevkom nepodporovali zločincov, skrývajúcich sa v redakcii a vydavateľstve
denníka Nový Čas.
Tento moloch skazenosti, finančne profitujúci na zámernej degradácii
národa nemožno v jeho slepej honbe za ziskom reformovať zhora. Je totiž
veľmi málo pravdepodobné, že by ľudia, pracujúci v jeho redakcii a vydavateľstve
dokázali prehliadnuť, ako veľmi škodia nášmu národu. Že by dokázali prehodnotiť
vlastné postoje i obsah svojho periodika.
Tento moloch skazenosti možno zničiť iba zdola a síce tým,
že sa v poznaní jeho pravej tváre, ktorou je zlo, nemravnosť, skazenosť
a neľudskosť od neho odvráti jeho vlastná čitateľská obec. Tá čitateľská
obec, ktorej sa niekto arogantne a zlomyseľne smeje priamo do tváre a ktorej
ľudská dôstojnosť je ponižovaná každým novým číslom denníka Nový Čas.
02.09.2009 Milan Šupa