Keď som bol ešte malý chlapec veľmi som si obľúbil film Terminátor
v hlavnej úlohe s hrdinským a nezničiteľným Arnoldom. A ako každý mladý
chalan som taktiež túžil stáť v jeho topánkach a zažívať všetky tie akčné
dobrodružstvá. Tento sen sa mi síce zrejme nenaplní ale môžem sa mu aspoň
trochu priblížiť ako výskumník na poli umelej inteligencie a strojového
učenia.
Teraz možno očakávate, že na Vás vybalím hromadu matematiky alebo
nejaké počítačovú hatlaninu, ktorej nerozumie žiadna ľudská bytosť, ktorá
disponuje aspoň základným spoločenským životom avšak opak je pravdou. Kto
sa chce vyrobiť umelý mozog musí chcene nechcene opustiť pivnicu svojej
mamy a ísť sa pozrieť do sveta ako fungujú mozgy biologické.
A ja ako perfekcionista som rozhodol stretnúť jedine s absolútnou svetovou
špičkou v obore evolúcie a neurobiológie, áno je to naozaj tak, nestretol
som sa s nikým iným ako so samotným profesorom Skeptickým z Univerzity
Falošnej so sídlom v Pomykove. Po pol hodine preberania aspektov učenia
a synaptických váh sme sa rozhodli, že si obaja ako správni Slováci spestríme
dopoludnie nejakým tým panákom, že by sme si aj to teplo domova pripomenuli.
Ako sme tak popíjali zasvätil ma do tajov svojej novej odvážnej teórie
o vývoji ľudského myslenia a ľudstva ako takého, ktorá objasňuje mnohé
inak nepochopiteľné zákutia ľudskej mysle a ich dopadu na rozhodovanie
v zložitých otázkach sociálnych či politických. A práve s touto teóriou
alebo aspoň s tým kúskom, ktorý som si zapamätal by som Vás dnes rád oboznámil.
Teória je to nesporne odvážna, niektorí by si dovolili tvrdiť, že až
šialená, ale to vraveli už mnohým veľkým mysliteľom a všetci vieme, že
to boli oni kto sa smiali naposledy (prípadne zhoreli na hranici, nech
už boli detaily akékoľvek bez veselia sa to neobišlo). Ale dosť bolo omáčky,
poďme konečne k veci. Doktor Skeptický chcel pôvodne zistiť čo bol spúšťací
mechanizmus toho, že v určitom bode sa vývoj ľudského pokolenia rozštiepil
na človeka neandertálskeho a človeka rozumného. To na čo však natrafil
predčilo aj jeho najbláznivejšie nápady. Prišiel totiž na to, že musela
existovať aj tretia vývojová vetva (podobne ako u periodickej tabuľky,
ktorá predpokladala, že musia existovať prvky na určitých miestach aj keď
zatiaľ nevedeli aké) pretože viedla ku vzniku iného typu človeka, ktorý
na prvý pohľad vyzerá veľmi podobne ako homo sapiens sapiens ale po bližšom
preskúmaní si uvedomíme obrovské rozdiely v myslení a klasifikovaní vonkajších
vnemov. Aj keď sa mu ešte nepodarilo dohľadať predkov už veľmi úspešne
zaradil nový druh do systematiky života na zemi a popísal jeho vlastnosti.
Ako správny novoobjavený fanúšik biológie začnem po správnosti latinským
menom – Homo Debilis, ktorého predpokladaný predok je pracovne označený
ako Homo Idioticus, po slovensky človek červený, ľudovo známy ako komanč.
Komanči sú tvory fyzickou stavbou veľmi podobné človeku rozumnému avšak
zatiaľ čo u nás to príroda zariadila tak, že sa každý riadi inteligenciou
osobitou, ktorú potom predáva iným za pomoci hovoreného slova či písomného
dokumentu komanči si vyvinuli akúsi formu všeobecnej nadinteligencie, ktorá
je spoločná pre všetkých a prijímajú z nej všetky informácie. V praxi to
znamená to, že vlastný mozog používajú iba na chod životne dôležitých funkcií
a časti zodpovedné za myslenie sú trvalo nečinné, resp. iba prijímajú povely
od nejakej moci zhora aj keď sami nemajú poňatie čo sa vlastne deje. Ako
súčasť jednej väčšej bytosti tzv. zväzovej singularity okamžite prijímajú
všetko čo je im zhora zoslané automaticky akceptujú za svoje pretože vlastné
myšlienky či názory ani nemajú (prenos informácií môže prebiehať v ľubovoľnej
forme, dr. Skeptický sa domnieva, že sú možno schopní aj určitého druhu
telepatie). Časť mozgu zodpovedná za konštruktívnu kritiku je nevyvinutá,
zato obkrúžny lalok umiestnený obyčajne v ľavej strane mozgovne je oproti
normálnemu človeku niekoľkonásobné zväčšený. Tento lalok je za normálnych
okolností (žiadne psychologické poruchy) zodpovedný za to, že osoba je
totálne hovädo bez schopnosti rozmýšľať na úsek dlhší ako ten ohraničený
dvoma výplatami. Z kolektívneho myslenia vyplýva aj ďalšia typická vlastnosť
komančov a síce tá, že vytvárajú reálne avšak najmä pomyseľné spoločenstvá,
ktoré ich nútia uvažovať, že všetci sú jeden - teda sú si všetci rovní
a všetko by malo byť všetkých. Súkromné vlastníctvo a schopnosť postarať
sa sám o seba je pre nich vec nepochopiteľná a za všetkých okolností sa
správajú ako celok, ktorý očakáva, že okolité bunky opravia a vyrovnajú
nedostatky či mutácie v systéme. To znamená, že ak sa ocitnú v akejkoľvek
situácii zapríčinenej napr. nedostatkom vzdelania, lenivosťou alebo neschopnosťou
je pre nich prirodzené obviniť z tohto stavu nesprávne fungovanie celého
systému, ktorý vytvára podmienky nevhodné na život. Celý komančí ekosystém
je však nastavený tak, že obratom obviní tých, ktorý sa na kolektívnej
inteligencii nepodieľajú a označí ich za nepriateľov ekosystému. Títo spadajú
taktiež do triedy nepochopiteľného preto sú komančami označovaní ako triedni
nepriatelia. Aj napriek tomu celkovému kolektívnemu duchu existuje pár
veľmi špecifických jedincov, ktorí stoja na pozícii nadradeného uzla, pod
ktorý spadá rozsiahly set ďalších jedincov. Zvoliť si takýto naduzol síce
priamo odporuje idei, že všetci sú si rovní ale komanč sa nepýta, komanč
iba prijíma. Vynikajúcim a našincom blízkym príkladom je uzol označovaný
na akademickej pôde ako dr. Fico, ktorý spracúva všetky základné archetypálne
myšlienky, zaobaľuje ich do väčších balíčkov tzv. planých drýstov a zbytočných
podpôr a tieto následne distribuuje do celej siete. Planý drýst či zbytočná
podpora, v kruhoch triednych nepriateľov známy ako „populistická kravina“
slúži ako usmerňovač štandardných uzlov zväzovej singularity a uvádza ich
do pokojového stavu. Takýmto skutkom môže byť napríklad dôchodcovský vianočný
príspevok vo výške cca. 45EUR (1140Kč). Táto suma síce zrejme nikoho pri
priemernom dôchodku vo výške 361,78? 9 (9154Kč) z biedy nevytrhne avšak
totálne stačí na to aby priemerný komanč pochopil, že naňho celok myslí
a hneď je šťastnejší aj keď sa nič nevyriešilo, naopak sa vytvoril dlh
vo výške 58 miliónov ? pri počte 1,29 milióna dôchodcov. Tieto peniaze
dr. Fico síce nemá ale po dovolenke v Grécku kde stretol ostatné vyššie
uzly zväzovej singularity a zistil, že je mu to jedno, lebo v najhoršom
prípade sa o neho postará celok ešte väčší ako je on sám, resp. mu zaistí
nekonečný prídel financií s tým, že nemusí ničím ručiť dokonca ani nedbať
na dodržovanie zdravého hospodárenia. V najhoršom prípade sa peniaze skrúhnu
triednym nepriateľom, ktorí sa k nim nemohli dostať žiadnym iným spôsobom
ako trestuhodným odcudzením od singularity a preto ich treba trestať ich
opätovným odňatím. A keďže komanči sa rozmnožujú geometrickou radou môže
sa udiať, že triedny nepriatelia nepochopia vznešenú myšlienku starať sa
o nadmerné množstvo uzlov a so všetkým čo majú odídu preč ak nie fyzicky
tak aspoň formálne pri čom za sebou nechajú finančnú dieru. Ďalším skvelým
príkladom zvyšovania hladiny všeobecného eqvilibria v rámci singularity
je napríklad vymáhanie väčšieho množstva peňazí od zlodejských bánk čo
je rajská hudba pre mozog komanča pretože mu činí radosť keď je niekto
ťahaný na jeho úroveň. Spätnou reakciou banky bude navýšenie poplatkov,
na ktoré sa komanči budú sťažovať ale nakoniec ich zaplatia. Naduzol z
peňazí takto získaných uspokojí inú potrebu uzlov bežných (napríklad trochu
uberie na cene liekov) a tí si ani neuvedomia, že si z tej ceny vlastne
ubrali svojimi peniazmi akurát drobnou okľukou. Jediné čo vedia je, že
naduzol dáva a banka, ktorú medzitým zahrnuli do triedy nepriatelia berie.
Nárast počtu komančov je možný pozorovať v celej Európe keď napr. vo Francúzsku
sa nedávno vytvoril silný naduzol, ktorý má silne sklony k debilite a nemysleniu
na budúcnosť čo ho v očiach ostatných komančov vynieslo na vysoký status.
Takéto rýchle množenie už bolo možné pozorovať v minulosti a vo finále
viedlo k vytvoreniu silnej väzby kolektívnej inteligencie naprieč viacerými
krajinami čo so sebou prinieslo mnohé prvky komédie a humorné momenty ako
ŠTB, gulagy, degradácia vkusu a zosuv ekonomiky. Množstvo komédie bolo
dokonca tak veľké, že na čas spôsobilo rozpad tejto mohutnej singularity
(historicky najväčšej zdokumentovanej). Lenže keďže pamäťový rozsah bežného
uzlu siaha iba od výplaty do výplaty tak na celú túto obohacujúcu skúsenosť
zabudli a s veľkou slávou sa ju hrnú zopakovať, lebo taký fór tu nebol
už aspoň 23 rokov. Existuje síce aj určité nenulové množstvo tých čo nezabudli,
ale tí sa stali benevolentní k tejto situácii pretože zväzová zložka všetko
poprela takže pre nich sa vlastne nič nestalo. Štandardný komanč totižto
nielenže ideálne nemá žiadne vlastné kognitívne funkcie ale nanovo sa inštalujú
aj klapky na oči, ktoré ukazujú ako im je vlastne dobre ale bránia vidieť
čo sa deje okolo prípadne aj vstreknú jemné lieky navodzujúce k udalostiam
dookola ľahostajnosť. Zdokumentované výroky kolektívneho vedomia s klapkami
na očiach a orezaným časovým premýšľaním možno vidieť napríklad
tu .
Toľko teda k odvážnej publikáciu môjho dobrého priateľa Skeptika a ja
sa vrátim k tej svojej matematike, lebo tá mi na rozdiel od zväzovej singularity
zmysel dáva.
02.06.2012 Sojka