Niektorí z Vás sú možno oboznámení s dielom Henryka Sienkiewicza
Ohňom a mečom, ktoré sa stalo mennou predlohou môjho dnešného článku. To
však nie je jediná inšpirácia, ktorú som dnes od pána Sienkiewicza prebral.
Oheň a meč sú symboly vojny, ktoré v 17-tom storočí znamenali moc a schopnosť
podrobiť si súperov. A aj keď sa odvtedy mnohé zmenilo jedno ostalo rovnaké
– vojna a jej symboly, z ktorých dva som aj ja ukryl do názvu svojho článku.
Keď už som začal tou literatúrou dovolil by som si ešte jeden citát,
tentokrát od pána Orwella. A bude to krátky úryvok z diela 1984.
Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila
S prvými dvoma vetami tejto slávnej trojky sa dá po prečítaní diela
súhlasiť no tej tretej si dovolím oponovať. Ako som už v úvode spomenul,
vojna tú stále je. Akurát už nie je taká okatá ako zvykla byť. Dnešné boje
sa vedú hlavne na poli informácií a tajné bezpečnostné zložky všetkých
krajín sa snažia nájsť aj tie najdrobnejšie nitky, spájať ich dokopy a
tak dominovať na svetovom bojisku. Nie je to teda nevedomosť, ktorá je
silou ale práve naopak. Znalosti sú moc. Koniec koncov, celý súčasný vek
je niekedy titulovaný ako informačná doba. Informačné technológie menia
svetovú ekonomiku a sú jedným z najvýznamnejších fenoménov modernej doby.
Informácia sa stáva tým najcennejším produktom a mnohé firmy sú ochotné
zaplatiť nemalé peniaze za ich získanie. A zrejme to nie sú len súkromné
spoločnosti, ktoré tieto dáta dolujú. Osobne by ma mimoriadne prekvapilo
keby si svetové ako aj domáce mocnosti nechali tento lukratívny trh len
tak utiecť pomedzi prsty. No a tak sa pomaly ale isto doňho začínajú vkrádať
a menia ho v skutočné bojisko.
Hlavne medzi staršou generáciou je populárne si myslieť, že jediný
kto je vystavený riziku sú teenageri, ktorí trávia príliš mnoho času na
facebooku a radostne rozhadzujú všetky svoje osobné údaje zatiaľ čo my
ostatní sme chránený dobrým a starajúcim sa Úradom pre ochranu osobných
údajov, ktorý zatrhne všetky paskvily starajúce sa do našich životov (google
street view a spol.). To však nie je tak úplne pravda, história totiž neraz
dokázala, že nech dáte človeku do ruky čokoľvek nakoniec to zneužije....
a to sa dostávame späť k spomínanému ohňu.
Flame [Worm.Win32.Flame] je počítačový vírus, na ktorý ako prvá upozornila
ruská spoločnosť Kaspersky lab (ktorá vyvíja jedno z najlepších antivírových
riešení súčasnosti). Možno si myslíte, že hádzať nejaký vírus na triko
vládam je paranoidné, ale tento konkrétny sa ukázal ako neobyčajne robustné
riešenie, ktoré spojilo dokopy mnoho moderných technológií za účelom získavania
citlivých dát. A to nehovoríme len o nejakom odchytávaní úderov klávesnice
ale napr. aj možnosti nahrávať Skype hovory cez mikrofón či dokonca sa
pomocou bluetooth pripojiť k blízkym zariadeniam ako napr. mobilný telefón
a stiahnuť informácie z neho (SMS, emaily, kontakty....). Nielenže tieto
veci hackerov bežne nezaujímajú je tu ďalšia zhoda náhod. A to je výskyt
tohto mimoriadne komplikovaného odpočúvacieho červa. Absolútna majorita
infikovaných počítačov sa nachádza v Iráne a za ním nasledujú ďalšie krajiny
stredného východu a konfliktné oblasti severnej Afriky. Aj keď toto všetko
môže vyzerať ako nejaká streštená sci-fi konšpirácia pravdou je, že mnoho
bezpečnostných spoločností si myslí, že Flame je pokračovanie programu
známeho ako Olympijské hry, ktorého výsledkom bol vírus Stuxnet, ktorý
bol schopný infikovať iránske turbíny používané pri obohacovaní uránu a
zvýšením otáčok nad únosnú mieru ich zničiť (takto zničených mohla byť
až 1/5 turbín a išlo by to ďalej nebyť chyby vo víruse, ktorý sa začal
šíriť aj na voľný internet a tím sa v podstate sám odhalil).
Izrael a USA, ktoré za celou touto rozšádou údajne stoja samozrejme
všetko popreli aby sa vyhli otočenému efektu. To, že vytvorili niečo podobné
by totiž dokonale ospravedlnilo kyberútoky voči spomínaným štátom. Zhodenie
viny na nejakých upotených chlapíkov za klávesnicou však zhoršuje aj spôsob,
ktorým sa vírus šíril. Identifikoval sa totiž ako platná aktualizácia Windows
priamo od spoločnosti Microsoft a to sfalšovaním ich elektronického podpisu.
Na to aby bolo také niečo možné potrebujete tým špičkových svetových kryptografov
a ohromný (a hlavne ohromne drahý) výpočtový výkon, ktorý si nejaká skupinka
samozvaných hackerov nemôže dovoliť.
Toto všetko sú však len moje domnienky a s istotou nemôžem tvrdiť nič.
Je tu však aj ďalší fakt, ktorý nahlodáva moju dôveru v čistý štít tých
nad nami. Existuje totiž fáma, ktorá hovorí, že zraniteľnosti v operačných
systémoch sa už nepoužívajú len na podvodné zarobenie peňazí ale sú priamo
predávané vládam za nemalý peniaz.
„Najhodnotnejšie sú v súčasnosti podľa tvrdení práve exploity a chyby
v iOS, ktorých cena sa pohybuje od 100 do 250 tisíc dolárov. Za exploity
proti Chrome a Internet Exploreru sa platí od 80 do 200 tisíc, vo Firefoxe
a Safari od 60 do 150 tisíc, vo Windows od 60 do 120 tisíc. Za exploit
účinný proti Wordu sú ochotné vládne agentúry zaplatiť 50 až 100 tisíc,
vo Flash a Java pluginoch od 40 do 100 tisíc, v Androide od 30 do 60 tisíc,
v Mac OS X od 20 do 50 tisíc a v Adobe Readeri od 5 do 30 tisíc dolárov.“(citácia
a čísla prebrané z www.dsl.sk).
A o čo mi tu vlastne ide? Poukazovať na niečo čo možno niekto spravil
(a možno nie) tisíce kilometrov od nás? Nie. Chcel som len povedať, že
všetko má niekde svoj začiatok a aj ten slávny Veľký brat z citovanej 1984
nevznikol zo dňa na deň. Na celom svete je možno vidieť mnoho iniciatív,
ktoré chcú pod nejakou zámienkou zničiť slobodu internetu a informácií
a tým aj nepriamo získať kontrolu nad tým čo robíte a píšete. (ACTA, SOPA,
PIPA...) Všetky tieto zmluvy sa snažia obmedziť elektronický hlas, ktorý
už ale začína byť rovnako dôležitý ako ten na námestiach. Internet stál
za pádom mocností, mení spôsob akým myslíme a je skvelým sluhom. Nenechajme
preto ostatných aby z neho spravili zlého pána. Už to nie je iba o tom,
že teenageri sa boja o svoje voľné porno ale pomocou správnych pák môžeme
naozaj stratiť mnoho svojich slobôd hlavne keď sme na online komunikáciu
odkázaní čoraz viac a viac. (banky, úrady, spoločnosti.. všetci migrujú
svoje riešenia online a upúštajú od tých tradičných). Priznávam, že scenár,
ktorý tu popisujem je možno trochu pritiahnutý za vlasy ale ak aspoň jedného
človeka presvedčím o tom aby si dával pozor na to čo všetko o sebe prezradí
alebo do budúcna dovolí prezradiť nebol tento článok zbytočný.
16.06.2012 Sojka