Na úvod upokojujúca správa, že zavedenie normy EN15000 neobsahuje žiadne
masívne nasadenie povinného darčeku, ktorý nám spríjemní život (e-Call,
chip pod kožu a pod.), ani povinnosť uvádzania zloženia farby písmen etikety
použitej na zobrazenie zloženia výrobku. S touto normou sa určite 99.9%
občanov EU vo svojom živote nestretne, takže netreba ihneď protestovať
pred parlamentom.
Na druhej strane práve ten zvyšný počet možno 0,1 % obyvateľov
je nútený túto normu rešpektovať, platiť za vývoj, výrobu a prevádzku niečoho,
čo neprináša žiaden motivujúci efekt.
Čo je obsahom normy EN 15000 ( prevzatej do národnej legislatívny krajín
EU, napr.STN EN 15000) :
Bezpečnosť priemyselných vozíkov. Motorové vozíky s premenlivým dosahom.
Špecifikácia, výkonové a skúšobné podmienky pre systémy indikátorov pozdĺžneho
záťažového momentu a systémy regulátorov pozdĺžneho záťažového momentu.
Krátky výkladový slovník : bezpečnosť hádam jasné. Motorový vozík s premenlivým
dosahom nie je myslený vysokozdvižný vozík, ten nemá premenlivý dosah –
v tomto prípade ide o premenlivý dosah smerom pred stroj - horizontáne,
nie iba vertikálne. Jedná sa o konkrétny stroj - teleskopický manipulátor.
Vyhľadávače na toto slovo ( anglicky telehandler, prípadne ľudovo teleskopický
nakladač, maniťák a pod. ) celkom reagujú, komu sa nechce hľadať - jednoducho
by som ho opísal ako podvozok s 4 kolesami, na ktorom je posadená kabína,
motor, hydraulika a príslušenstvo, to celé je doplnené teleskopickým výložníkom
– niekoľko do seba zasunutých štvorhranných profilov ( sekcií ), na konci
je vymeniteľné pracovné náradie – lopata, paletizačné vidly a pod. Dôležitou
vlastnosťou je to, že výložník je vzadu na stroji upevnený na vodorovnom
čape, môže sa dvíhať do výšky a zároveň sa jednotlivé sekcie ( 2 až 5 )
postupne vysúvajú, čím sa dá dosiahnuť pracovný dosah od cca.5 m až do
skoro 30 m. Indikátor a regulátor hádam každý pozná, pozdĺžny záťažový
moment sa dá voľne preložiť ako posun ťažiska stroja smerom dopredu do
okamihu, kedy sa odlepia zadne kolesá od zeme a stroj padne na papulu.
Tento stroj nie je u nás extra rozšírený, v západnej Európe je ale štandardom
v stavebníctve namiesto stavebných výťahov, pretože dokáže podať paletu
s materiálom na 3. poschodie, vyložiť kamión s nákladom rúr, s lopatou premiestniť
fúru štrku, v pracovnom koši dobrovoľníci môžu vešať ozdobné vlajočky na
budove a pod. Katalóg náradia obsahuje desiatky rôznych vecí. Podmienkou
použitia je poriadok na stavbe, aby sa tam mohol bezpečne pohybovať stroj
osadený pneumatikami, čo môže byť limitujúce v našich podmienkach, kde je
obvyklé mať sklad bordelu úplne všade, najlepšie v kombinácii s otvoreným
ohňom. U nás sa vyskytujú skôr stroje s menším dosahom v poľnohospodárstve
a pod., celkovo však trh EU býva okolo 30.000 ks ročne, takže to nie je
zanedbateľný počet. Len pre ilustráciu dodávam, že síce motory majú nudných
130-140 HP, maximálka tiež neohúri – do 40 km/h, ale zaparkovať teleskop
akejkoľvek značky vedľa iných áut pred diskotékou môže zapôsobiť, hlavne
ak by dobiedzajúce dámy zistili, že cena takého šikovného 17 m stroja je
okolo 100.000 eur. Teda obvykle viac ako suma hodnôt zvyšku vozidiel na
parkovisku. V prípade diskotéky resp. zariadenia nižšej cenovej skupiny
hlavne vo vidieckom prostredí stačí, ak chalani z miestnej farmy dajú dole
wapkou nános blata a hnoja – ihneď sa zaleskne aj taký menší stroj ( dosah
okolo 7 m ) v cene nového Mercedesu CLS 500 4matic. V prípade nahradenia
plechovky od Májky narvanej vajglami inou variantou osviežovača vzduchu
je úspech zaručený.
Na to, aby si ktokoľvek takýto stroj mohol kúpiť, potrebuje peniaze
( resp.niečo v obdobnej forme akceptované predávajúcim ), dohodnúť cenu,
miesto a termín dodania.
Aby šťastný majiteľ mohol sadnúť do nového stroja a doviezť sa po verejnej
komunikácii pred spomínanú diskotéku po vlastnej osi, potrebuje vodičský
preukaz ( u nás skupina „T“). Trochu naprt je to, že stroj obvykle nemá
absolútne žiadne tlmiče podvozku, kabína je jednomiestna, voziť náklad
v pracovnom náradí je zakázané, aj keď do lopaty by sa 2-3 chalani vmestili.
Inak lopata poskytuje aj iné možnosti využitia, po napustení asi 2 m3 vody
a založení menšej vatry pod náradím je možné zažiť pocit ako v termálnych
kúpeľoch.
Ak by však chcel majiteľ s týmto strojom ísť niekam robiť, musel by mať
tkz. „strojnícky preukaz“ – skúšku obsluhy stavebných strojov. Na získanie
potrebného oprávnenia je potrebné odpracovať 400 hodín pod dozorom, absolvovať
týždňové školenie, lekársku prehliadku, spraviť skúšky, každé 2 roky preškoľovanie
– a tu sa dostávam k vyjasneniu nadpisu – čo má spoločné technická norma
a dospelosť.
Najzákladnejším bodom školení obslúh stavebných strojov je veta – chlapi,
nerobte chujoviny, odmietnite vykonávať akúkoľvek robotu, kde hrozí prúser
– do basy pôjdete vždy Vy ! Žiaden šéf sa za Vás na súde nepostaví s tým,
že on Vás poslal robiť ten nezmysel, kde ste zachloštili chlapa. Ak by
to aj priznal, aj tak do basy idete Vy, lebo Ste mali ten príkaz odmietnuť
na základe toho, že Ste vyškolená a poverená osoba. Toto poučenie apeluje
na jeden zo základných stavebných kameňov princípov fungovania ľudskej
spoločnosti – prijímanie zodpovednosti za svoje rozhodnutia jednotlivcami.
Toto pravidlo zároveň rozdeľuje spoločnosť na deti a dospelých, kde juniori
za svoje rozhodnutia nemusia niesť zodpovednosť. Od malička je normálnou
súčasťou výchovy postupné zapájanie krpcov do tohto procesu uvedomovania
si následkov svojho správania tak, aby postupne rozoznávali, kde sa nachádzajú
hranice ( nono hádzať kaki ... ). Výnimkou nie je dokonca ani štát, ktorý
určuje vek občana ako kritérium pre isté rozhodnutia, ktoré so sebou prinášajú
nutnosť prijať následnú zodpovednosť – od drobností ako svadba, trestnoprávna
zodpovednosť, cez vodičáky, zbrojné preukazy a pod., až po podmienky veku
prezidentského kandidáta.
Múdre hlavy však zistili (netuším na základe akých štatistík), že istá
skupina dospelých občanov, ktorí spĺňajú všetky legislatívne náležitosti,
aby mohli obsluhovať spomínaný teleskopický manipulátor nie sú až tak dospelí.
Zjavne majú potrebu sa prevrátiť so strojom, vyhľadávajú možnosť ako niekoho,
resp. seba prizabiť, ale minimálne aspoň poriadne vystrašiť. Aby sa zabránilo
tomuto neduhu, zaviedla sa norma EN 15000, ktorá má za účel znížiť riziko
dopredného preklopenia stroja, resp. predísť vzniku nestability. Preložené
do normálnej reči – má to byť niečo, čo zabezpečí, aby blbec za volantom,
ktorý si naložil plnú lopatu štrku a vysúva výložník dopredu nedošiel do
situácie, keď mu lopata stroj nakoniec aj tak preváži a on dostane ešte
po hlave kabelou s termoskou. Zákony fyziky zatiaľ odolávajú predpisom.
Bolo vždy samozrejmosťou, že stroje mali svoje prevádzkové predpisy
dané výrobcom, kde bolo stanovené v tkz.záťažovom diagrame, aká hmotnosť
môže byť zdvihnutá do konkrétnej výšky. Aj metodika tvorby záťažových diagramov
je upravená vlastnou normou, výrobca potom môže určiť, s akým bezpečnostným
násobkom bude uvádzať namerané hodnoty do svojich diagramov. Nástupom elektroniky
do každého možného zariadenia došlo aj na tieto stroje, kde sa našlo relatívne
elegantné technické riešenie – záťažový diagram už nebol iba papier v kabíne,
ale objavil sa display, ktorý ukazuje mieru preťaženia v danom okamihu v digitálnom
zobrazení. Celé zariadenie je postavené na jednom tenzometri ( mení sa
elektrický odpor pôsobením sily, mechanického namáhania ) , ktorý je umiestnený
na zadnej náprave a meria jej odľahčenie. Procedúrou sa nakalibrujú hraničné
momenty, hlavne kedy na zadnú nápravu pôsobí prítlak v kg, určených ako
minimum, aby stroj ostal stabilný. Toto určí rozmedzie, v ktorom sa dá normálne
a bezpečne pracovať. Pri vysúvaní výložníku smerom dopredu sa samozrejme
preťaženie zvyšuje, ťažisko sa posúva dopredu – tu elektronika dokáže obmedziť
možné funkcie ovládanie výložníka iba na tie, ktoré posúvajú ťažisko nazad
ku stroju – zasunutie a dvihnutie výložníka do výšky. Toto však zjavne nestačilo
a nová norma EN 15000 vyžaduje ďalšie úpravy pre všetky novo vyrobené stroje
– obmedzenie rýchlosti vysúvania a zasúvania výložníka v závislosti od miery
preťaženia v hraničných polohách. Takže ak je strojník ten spomínaný blbec,
ktorý nerešpektuje záťažové diagramy ( a zdravý rozum ), dostáva sa s nákladom
do hraničnej situácie, systém mu má znemožniť urobiť rýchli pohyb ( aj
keď správnym smerom ). Táto drobná zmena znamená montáž ďalších senzorov,
ventilov na rozvádzačoch, kabeláže, software riadiacich jednotiek a pod.,
ďalší zdroj možných porúch a teda prestojov, nákladov. Aby tá šaškáreň bola
dokonalá, norma EN15000 neplatí pre stroj v pohybe, resp.ak výložník je
plne zasunutý. Samozrejme v prípade potreby môže byť systém vyradený stlačením
( držaním ) príslušného tlačidla na istú dobu.
Myslím, že netreba veľa špeciálnych znalostí, aby sa dalo posúdiť, aký
je prínos tejto normy pre bezpečnosť vzhľadom k stavom, ktoré postihuje
– rozhodne si myslím, že riziko prevrátenie je vyššie, ak je stroj v pohybe
- čo norma nezaharňuje. Zároveň väčšie nebezpečenstvo úrazu pre strojníka
je prevrátenie do boku, opäť neriešené normou, ako dopredu. V istej argumentácii
som videl obrázok, kde sa stroj pri nakladaní materiálu prevrátil dopredu
a zasiahol osobu stojacu pod nákladom..... k tomu asi niet čo dodať, ak sa
stretnú dvaja blbci, o zábavu je postarané.
Nie som v žiadnom prípade odporcom rozumných štandardov (ROPS/FOPS a pod
)., ale zdražovať výrobu a vývoj špeciálnych strojov veľmi chabým argumentom
zvyšovania bezpečnosti mi pripadá minimálne zbytočné. Absolútna väčšina
nehôd a úrazov je spôsobená ignorovaním elementárnych zásad, takáto bodka
na výkričníku už nikoho neochráni od vykonania toho svojho nesprávneho
rozhodnutia. Teším sa na ďalšiu normu, bolo by vhodné napríklad nejako
podchytiť stupeň opotrebovania gumy na brzdovom pedáli. Nejaké to čidielko,
snímač a tak., ak by sa dezén gumy na pedále dostal pod predpísaných 2,75
mm, max.rýchlosť by bola iba 20 km/h, ak by ale dezén klesol pod kritických
2,00 mm, stroj by sa vôbec nedal naštartovať. Myslím, že by to zachránilo
nejaký život..možno aj dva za najbližších 15 rokov. A zároveň to pripraví
o pár rokov života mechanikov, ktorí budú hľadať chybu, prečo to nefunguje.
Takže v lepšom prípade by to bola remíza..
23.03.2014 JanoSK