Nie som žiaden technický lumen a preto nebudem veľmi písať o tom, ktorá
skrutka má aký priemer, ale radšej čosi o pocitoch a dojmoch, ktoré jazda
v tomto stroji prináša.
VAZ 2103, ľudovo žiguli, bolo moje prvé auto. Zdedil som ho po starom
otcovi, ktorý ho kúpil v Tuzexe za peniaze, ktoré zarobil v Západnom Nemecku.
O auto sa vzorne staral, garážoval ho a preto rozhodne nevyzerá na
rok výroby 1974 a bez problémov prešlo ešte pred dvoma rokmi cez STK.
Interiér auta je naozaj bohémsky. Povrch prístrojovej dosky tvorí plast
a imitácia dreva. Šesť kruhových ciferníkov s nápismi v azbuke indikuje
rýchlosť, otáčky motora, stav benzínu, teplotu motora, tlak oleja v ktorejsi
časti auta a približný odhad aktuálneho času. Plný dojem z nich človek
získa až za jazdy, kedy prudšie dupnutie na plyn najprv vyvolá zakašľanie
motora, ale potom stroj s divým hučaním vyrazí ako šíp a ručičky na ciferníkoch
šialene lietajú zo strany na stranu až sa človek cíti ako v lietadle. Tento
dojem sa ešte umocňuje pri studenom motore, kedy za autom zostáva podobná
dymová stopa ako za aerom na oblohe.
To, čo však prístrojovej doske naozaj dominuje, je obrovský volant.
Jeho rozmery nie sú vôbec zbytočné, na otočenie kolies sovietskej mašiny
na mieste treba minimálne dve silné ruky.
Ovládacie prvky sú dobre prístupné, len volant je umiestnený prinízko
a tak dlhonohí riešia dilemu, čo s kolenami. Stierače predného okna sa
ovládajú nožnou pumpou umiestnenou naľavo od spojky. Je škoda, že nové
autá na túto fintu zanevreli.
Ostatok interiéru tiež pôsobí mimoriadne luxusne. Sedadlá z červenej kože
sú príjemné a pohodlné. Opierky hlavy v tej dobe ešte asi neexistovali
a vďaka nízkym sedadlám má človek dojem, že sedí doma v kresle obývačky.
Vnútorný priestor auta je vďaka tomu pomerne vzdušný a priestranný a vhodný
na sex v aute, ale o tom bude reč o chvíľu. V prípade nutnosti už auto
odviezlo osem ľudí v konštalácii jeden vodič, dvaja na sedadle spolujazdca,
štyria vzadu a jeden v kufri.
Vozidlo má na predných sedadlách aj bezpečnostné pásy, ale v okamihu
havárie by som sa asi bezpečnejšie cítil nepripútaný - pásy sa ťažko nastavujú
a vhodne obopnú jedine človeka s postavou kríženca Haliny Pawlovskej a
Petra Novotného. Navyše, pásy sa ťažko odopínajú, takže hrozí, že v prípade
náhleho vzplanutia auta sa človeku nepodarí vyslobodiť z popruhov.
Osobne sa mi páčia malé trojuholníkové odklápateľné okná na predných dverách,
ktoré možno natočiť tak, že vietor a vlasy vejú ako na motorke. Auto však
možno cez toto okienko ľahko vykradnúť.
Ruský plnokrvník je mimoriadne vhodný na sexovanie. Vôňa kože a benzínu
funguje na slovanské devy spoľahlivo ako lusknutie prstami na čašníka.
Po mnohých pokusoch a polohách som experimentálne určil, že existujú dva
odlišné prístupy. Prvá možnosť je posunúť predné sedadlá čo najviac dopredu
a coitus uskutočniť vzadu. Ideálne najmä na polohu, kedy je partnerka hore.
Strop je mäkký a aj prípadný náraz hlavou nemá vážnejšie následky. Druhý
variant spočíva v sklopení sedadla spolujazdca čo najviac dozadu. Vzniknutý
priestor pripomínajúci plážové lehátko je ideálny na pozíciu "zo zadu",
kedy muž dominuje. V každom prípade je vhodné venovať sa auto-kopulácii
najmä v teplejších mesiacoch, kedy možno otvoriť okná a vystrčiť z nich
nadbytočné údy. (Ešte je teoretická tretia možnosť spolujazdkyňu "vyprášiť"
vonku na plochej prednej kapote, podobne ako vo filme Lost Highway od Davida
Lyncha)
Čo sa týka exteriéru, pri pohľade zpredu sú výrazné štyri svetlomety,
ktoré v plnom nasadení chrlia svetlo všetkými smermi. Zo všetkých strán
sa oslnivo blýskajú rámy okien, pochrómované puklice a blatníky. Na blatníkoch
sú ešte gumové chrániče, podobné vidieť na newyorských taxíkoch. Auto má
vysoký podvozok a nie náhodou ho neprajníci označujú ako najrýchlejšie
sa pohybujúci traktor.
Karoséria auta je ultra tuhá, akoby odliata z jedného kusu. Zažil som
v aute len jednu jemnú kolíziu, kedy som v rýchlosti asi 5 km/h narazil
nechtiac do betónovej steny. Autu sa nestalo vôbec nič, ale ako cestujúci
som mal pocit, že som zažil vlakovú zrážku rýchlikov.
Žiguli v pohybe je zážitok, na ktorí mnohí aj po rokoch spomínajú s
trasúcimi sa rukami. Auto má extrémne jemný plyn, ktorý má pre neskúseného
jedinca len dve polohy - voľnobeh a naplno. I skúsenejší jazdec ako ja
máva s plynom problémy pokiaľ je motor s objemom 1450 kubických cm studený
a ide na sytič. Radenie pri doprednom pohybu je štvorstupňové, otáčkomer
dokáže zobraziť oficiálne až 7500 otáčok. Radenie je pomerne tuhé, ale
presné, radiaca páka je na autá vtedajšej doby dosť krátka.
Auto je pri rýchlostiach do 80 km/h dosť svižné, najmä akcelerácia na
dvojke príjemne zatláča do sedadiel. Zvuk motora je veľmi sympatický, tiché
vrčanie šelmy na voľnobehu sa postupne mení na ručanie býka v ruji. Tachometer
má zárezy až po 180 km/h, ale viac na viac ako 140 som nenašiel odvahu,
pretože som mal pocit, že auto čoskoro zmení geometriu alebo vzlietne.
Kombinácia motor vpredu, náhon vzadu a univerzálne gumy spôsobuje, že
auto sa po celý rok v zákrutách správa skôr ako motorový čln. V zime sa
oplatí prihodiť do kufra vyradený radiátor, inak každý rozbeh sprevádza
nechcený kvílivý odpich.
Dôvod, pre ktorý je týchto skvelých áut na našich cestách čoraz menej,
je najmä spotreba. Auto má vír v nádrži a žerie aj malé deti popri ceste
- konkrétne čísla som radšej nesledoval, ale ani mimo mesta som sa zrejme
pod desať litrov nedostal. Na druhej strane do tohto plechového tátoša
možno naliať takmer čokoľvek a súhlasím s tvrdením, že žiguli jazdí aj
na sušené slivky. Na Ukrajine a v Rusku sa na mňa miestni borci pozerali
ako na buržuja, keď som im vravel, že do tohto auta lejem viac ako 90 oktánový
benzín - v oných krajinách mali na tieto účely na pumpách 76, prípadne
80 oktánový benzín.
Spotreba oleja je tiež úctihodná - asi liter oleja mesačne pri bežnom
mestskom jazdení. Auto má posilovač bŕzd, ktorý občas v tej najnevhodnejšej
chvíli prestane fungovať. Po príčinách som radšej nepátral.
Moje zhrnutie je nasledovné - VAZ 2103 je pomerne spoľahlivé a luxusné
auto, v ktorom je každá jazda zážitok. Je to auto s osobnosťou a vidieť,
že doň mužik vložil celú svoju širokú ruskú dušu. Interiér je veľmi spoločenský,
jeho nízka členitosť umožňuje družnú konverzáciu, jednoduché kolovanie
fľaše vodky či neviazaný sex. Nevýhody auta vodič pocíti najmä na čerpacej
stanici, alebo v prípade kolízie.
01.02.2006 zirafon