V poslednej dobe som si zasa raz uvedomil, že celková zaostalosť východnej
časti bývalého husákostanu, resp. naše oneskorenie v prijímaní niektorých
(väčšiny) trendov a myšlienok rádovo o 5 -10 rokov oproti Česku, má aj
svoje nezanedbateľné výhody. Napríklad trovy konania, prísudková vyhláška,
exekučné konania a celkovo bodrel s témou súvisiaci.
Ako slovenský insider
som dlhodobo nechápal, prečo u vás tak kruto nadávate na exekútorov. Mylne
som sa totiž domnieval, že je to tam u vás plusmínus podobne ako u nás,
možno o niečo málo viac v súlade so zdravým rozumom. Až kým som si nedávno
nemusel prečítať váš (v porovnaní s tým našim o päť rokov mladší) exekučný
zákon - mnohé som pochopil hneď a mnohé o niečo neskôr, keď som si prečítal
ešte aj o tej vašej slávnej prísudkovej vyhláške.
Takže teraz jedno veľké
kruté há-há : dlhodobo som bol presvedčený že to naše analógy týchto
predpisov sú v rámci danej kategórie to najdrbnutejšie v celom známom vesmíre
a všetkých časových dimenziách, ale to som iba kruto podcenil pracovitosť
a nápaditosť Vášho parlamentného ľudu. Lebo v danej disciplíne ste nás
trhli... už ani neviem o koľko konských dĺžok, ale bolo to teda celkom
dosť. Veď posúďte sami.
1. Trovy konania. Tie sú (u vás do prijatia nového O.s.ř. a súvisiaceho
zrušenia zákona č. 99/1963 Z.z. boli) upravené v § 137 a nasl. V zásade
platí že plne úspešný účastník má nárok na plnú úhradu, čiastočne úspešný
na pomerne krátenú, neúspešný hradí trovy úspešnému. Predpokladám že toto
máte v rámcovo nezmenenej podobe. Plus máme jedno šikovné ustanovenie proti
systémovým odrbávačom - § 150 podľa ktorého za výnimočných okolností trovy
nemusí priznať vôbec. Prípadne ich pri drobných sporoch (do 500 EUR) môže
znížiť alebo aj celkom nepriznať, ak sú zjavne neprimerané pohľadávke.
Nie že by sa to aplikovalo nejako plošne, ale občas nejaký príčinlivý súd
len tak z princípu vyhodí niečo v tomto duchu. To keď sa nám do konania
nanominuje nejaký príliš
aktívny vedľajší účastník, napríklad.
2. Výška trov konania. Toto je zrejme ten podstatný bod. Nebudem robiť
porovnanie s českou verziou, ponúknem čisto len náhľad na tú našu. Porovnanie
si urobte sami.
Takže vyhláška 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, § 10 ods. 1 :
Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (čítaj : hodnota sporu) je
do 165,97 EUR ... 16,60 EUR,
nad 165,97 EUR do 663,88 EUR ...16,60 EUR + 1,66 EUR za každých aj
začatých 33,19 EUR prevyšujúcich sumu 165,97 EUR,
nad 663,88 EUR do 6 638,78 EUR ... 41,49 EUR + 9,96 EUR za každých
aj
začatých 331,94 EUR prevyšujúcich sumu 663,88 EUR,
(...)
nad 33 193,92 EUR 486,29 EUR + 6,64 EUR za každých aj začatých 3 319,39
EUR
prevyšujúcich sumu 33 193,92 EUR.
Samozrejme, môže si s klientom dohodnúť aj viac/menej, ale takúto sumu
mu súd prizná a z takej bude platiť daň.
Napríklad pri tých najvykričanejších konaniach t.j. pokuty za jazdu
načierno v MHD, sa hodnota advokátskych trov určuje v sadzbe „vec do 165
EUR“, t.j. 16,60 EUR/úkon. Plus tzv. režijný paušál, teoreticky paušalizovaná
náhrada drobných trov, reálne extra navýšenie hodnoty úkonu, uplatňované
ak sa dá (a v zásade sa dá vždy, trochu sa to osekalo v trestnom konaní
ale to je iný príbeh) ku každému jednotlivému úkonu. Vo výške 7,81 EUR/ks.
Plus DPH. Plus k súdnym trovám treba ešte pripočítať súdny poplatok, aktuálne
vo výške 6% hodnoty veci, minimálne však 16,50 EUR.
Platí všeobecný úzus, že pri rozkaznom konaní (vydávanie platobných
rozkazov) sa v týchto „formulárových žalobách“ priznávajú trovy vo výške
2 úkony (1. prijatie veci a prvá konzultácia, 2. podanie návrhu na platobný
rozkaz )+ 2 režijné paušály + DPH, spolu 58,58 EUR. Ak sa nepodarí správoplatniť
platobný rozkaz, udeje sa ešte zopár vecí, ale za ideálnych okolností sa
k cieľu (právoplatnému rozsudku, t.j. skončenému spisu na polici v archíve)
dopracujeme za navýšenia trov ešte o cca 1 – 2 ďalšie úkony + režijné paušály.
Tu by som chcel obzvlášť podotknúť, že populárna predstava „tá nenažraná
sviňa advokát dostane tisíc takých žalôb a v každej urobí veľké guľové
lebo mu to do jedného formuláru aj tak niekto prepisuje, a za to zhrabne
58 580,- EUR“ je, jemne povedané, idiotská už od podstaty a chvíle
svojho zrodu. Pretože o.i. implicitne predpokladá, že každý zo žalovaných
mu tie trovy aj naozaj zaplatí, čo je predstava, ktorá ma úprimne pobavila.
Ja totiž denne podpisujem aj tie exekučné príkazy čo nasledujú. Aj tie
zastavenia exekúcie pre nemajetnosť.
(Veselá historka z podobného súdka : náš súd, síce v trestnom ale predsa
len – konaní a rozhodnutí, priznáva ozaj masívne pálky advokátom za ex
offo obhajoby, na účet štátnej kasy – teraz nehovorím že nezákonne, len
že zákon je taký aký je, v treste je totiž trochu iný cenník. A vyplácalo
sa keď minijustice poslalo súdu prachy na účet, t.j. nezriedka aj 2x ročne.
Advokáti si uznesenia prevzali, nechali vyznačiť právoplatnosť a tým to
zhaslo. Lebo prachy na účte súdu neboli a kým tam nie sú, nemôžu sa vyplatiť,
ak sa teda niečo naozaj úžasného neudialo so zákonom o zachovaní hmoty.
Čo však dobrotivému štátu nijako nebránilo v tom, aby advokátov nútil napísať
si právoplatné a vykonateľné rozhodnutia (hoci aj sa povinnosť platiť uložila
štátu a ten ju nesplnil) do príslušného účtovníctva ako príjem a potom
z tohto „príjmu“ zaplatiť daň. Čo sa konkrétne v našom okresnom meste rozvinulo
do naozaj originálneho obchodu : keď na od minijustice prachy nenabehli
vyše roka, advokáti svoje pohľadávky proti štátu húfne predávali za 80-90%
nominálu miestnemu podnikateľovi, ktorý si ich vo výške 100% nechal odpísať
z daňového nedoplatku. Neviem ako vy, ale ja by som to nazval dodatočným
zdanením. Aj keď samozrejme, sú to svine kapitalistické a zaslúžia.)
3. Trovy exekúcie
Tie pre zmenu upravuje vyhláška 288/1995 Z.z. Tá podstatná časť z nej
potom znie :
§ 4
(1) Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej
pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
(pozn.: čiže – ak nie je stanovené inak – ak niečo naozaj vymôže, len
vtedy to bude to základ na výpočet jeho odmeny. §6 – paušálna odmena za
zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti 33,19 EUR/kus, § 14
ak je exekútor vylúčený alebo exekúcia súdom zastavená, patrí mu paušálna
odmena za úkony podľa § 15, minimálne 33,19 EUR/konanie, § 15 výpočet čo
všetko je paušálnym úkonom v hodnote 3,32 EUR/úkon : získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu (...))
(2) Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom
sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky ( pozn.: štandardne
výživné), základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
§ 5
(1) Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. (takže ak vymôže z milióna
veľké guľové, môže si z neho nechať jednu pätinu, minimálne však 33,19
+ náhradu výdavkov typu kolky a poplatky, poštovné...)
(2) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods.
3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. (pozn.:
§ 46/3 exekučného poriadku : v zásade zastavenie exekúcie ak povinný obratom
zaplatí čo má)
(3) Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu
času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. (pozn.: čiže
ešte nejaké štandardné trovy typu poštovné, cestovné a pod. Iste, nazbiera
sa, ale nejako horibilné cifry to nie sú)
Úplne konkrétne viem prihodiť ilustratívny úryvok z odôvodnenia, ktorým
exekútorovi priznávam trovy pri zastavenej (pre nemajetnosť) exekúcii :
Súdny exekútor si uplatnil trovy vo výške 48,31 Eur. Súd z predloženého
vyúčtovania trov exekúcie zistil, že tieto pozostávajú z minimálnej odmeny
za úkony exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur bez DPH, náhrady hotových
výdavkov – poštovné v sume 22,00 Eur bez DPH, telekomunikačné poplatky
vo výške 6,64 Eur bez DPH a kolky 1,50 Eur bez DPH, spolu teda vo výške
75,99 Eur vrátane DPH, pričom z tejto sumy bolo 27,68 Eur uhradených v
rámci prebiehajúcej exekúcie a k úhrade ostáva 48,31 Eur. Chcel by som
obzvlášť zvýrazniť, že konkrétne táto exekúcia sa viedla pre vymoženie
700 EUR. Čo je zhruba 20 násobne viac, než je pokuta za jazdu načierno.
A teraz počítajme a porovnajme si s tým, ako
to vyzerá u vás. Predpokladajme, že aj ten náš kretén sa jednoducho
rozhodne problém natvrdo ignorovať:
Predsúdna časť (po dobrom) :
Cena lístku MHD : 0,60 EUR
Pokuta 30,- EUR
Dlžná suma vo výzve od MHD na úhradu : 30,60 + 1,- EUR poštovné
Na súde:
Žalovaná suma 31,60 EUR
+ úrok z omeškania 9% od (dajme tomu) 01.02.2010 (spolu k 01.05.2013
+/- 9 EUR)
Trovy právneho zastúpenia 58,58 EUR
Trovy konania (kolok) 16,50 EUR
Dlžná suma k úhrade v lehote
do 15 dní od vydania platobného rozkazu 115,68 EUR (vrátane úroku)
(t.j. ešte stále v zásade po dobrom)
Ak niekto špekuluje že prečo advokát a že či treba a že kedysi blablabla,
tak hovorím že STFU, nikto nemôže nikomu brániť, aby si do súdneho konania
najal advokáta, dokonca ani keď takých (rovnakých) súdnych konaní robí
sto do dňa. A nikto nemôže donútiť príslušný dopravný podnik mesta X, aby
interne zamestnával a platil právnika, keď si ho môže najať a jeho trovy
by aj tak zo zákona mal hradiť ten kto ich zapríčinil.
exekúcia :
vymáhaná pohľadávka : 106,68 EUR + úroky
+ kolok 16,50 EUR
+ trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 58,58 EUR
+ odmena exekútora (minimálna) 33,19 EUR + DPH
+ trovy exekúcie –všeličo, ale spravidla to ide do nejakých 20,-EUR
Spolu z neho exekútor skúsi vyraziť (minimálne): +/- 240 EUR + úroky
+ DPH
Áno, vyzerá to strašidelne. Chudáčik maličký, ľúto mu bolo 60 centov
na lístok, teraz musí zaplatiť 400x viac, no to je teda nespravodlivosť,
za toto sme štrngali kľúčmi, svine kapitalistické, toto za komančov nebývalo.
Čo je svätá pravda, za komančov toto naozaj nebývalo. Za komančov totiž
v prvom rade takmer každý mal nejakého zamestnávateľa (naschvál nehovorím
„prácu“), takže v zásade ku každému dlžníkovi existovala po á/ nejaká tá
mzda z ktorej sa dá zrážať a po bé/ aj nejaká mzdová učtáreň, ktorej sa
tie zrážky dali dať befelom. V takomto vesmíre potom naozaj bolo principiálne
jednoduché a účinné, ak sa súdny výkon rozhodnutia realizoval v praxi tak,
že sa vypísalo uznesenie o zrážkach zo mzdy, to sa poslalo príslušnej učtárni,
kópia zamestnávateľovi do príslušného kádrového spisu a tešilo nás. A preto
sa aj tak veselo a so slzou dojatia v oku spomína na krásne časy kedy „exekútorov
nebolo ale to si nikto nedovolil aby neplatil a neexistuje aby sa človek
nedostal ku peniazom.“ Ono je totiž jedna radosť brať keď jednak je z čoho,
druhak má kto (mzdová učtáreň na príslušnom národnom podniku alebo JRD
alebo v ústave na výkon trestu) a po tretie – zhruba aké dlhy sa v husákovom
reálnom socíku dali narobiť (hovoríme o dôchodcoch a pod.), v porovnaní
so vtedajšou výškou platu? Koľko dovoleniek, televízorov, leasingov, hypoték
atď. sa principiálne DALO vtedy naraz na seba nabrať? Na koľkých kreditkách
od koľkých spoločností ste si vedeli zfleku urobiť sekeru vo výške dvojnásobku
platu bez toho, aby sa ktokoľvek na čokoľvek pýtal? A to sme ešte stále
na celé míle od slzavého údolia seniorských nákupných zájazdov a tzv. rýchlych
pôžičiek na 7% mesačne... Keď sme už pri tom, skúsili ste sa už niekto
zamyslieť, čím je tak asi tvorená tá halda
exekučne vymáhaných pohľadávok?
Dožívajúce zvyšky tohto systému - ono to u nás na Slovensku dlho žilo
paralelne s exekúciami - som ešte zažil v 2004, keď som bol zaradený na
úsek súdneho výkonu rozhodnutí. Vyzeralo to asi tak, že sme ako na páse
rúbali formulárové uznesenia, kľudne aj 40-60 denne, ktorým na úhradu čohokoľvek
čo cez nás vymáhali súd nariaďoval výkon rozhodnutia. A nie nejakými srabáckymi
zrážkami zo mzdy, ktorej platiteľa (ak nejaký vôbec existuje) by sme si
nevedeli zistiť inak, než vypisovaním líbesbrífov z úradu na úrad ako za
Márie Terézie. My sme sa nesrali a aj pri blbých pokutách z MHD (vtedy
štandardne 1 414,- Sk + trovy) sme šli natvrdo uznesením, ktorým súd
(!!!) nariaďuje výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí vo vlastníctve
povinného. Ktoré uznesenie v praxi malo pôsobiť najmä ako psychologická
hrozba, lebo celé fyzicky to riešila 1 (slovom : jedna) úradníčka, ktorá
mala napr. firemné auto cca 1 (slovom : jeden) krát do týždňa. Alebo do
mesiaca, ak nevydalo. Že to pri rozsahu tisícov až desiatok tisícov spisov
v konečnom dôsledku vyzeralo tak, že v januári som vydal uznesenie ktorým
som nariadil výkon a hodil spis z kopy A na kopu B, a potom som v decembri
ďalším uznesením výkon rozhodnutia zastavil lebo prekluzia a hodil spis
na kopu C (archív) bez toho, aby sa medzičasom na tom spise čo i len utrel
prach, je asi jasné.
Asi toľko aj k hlasom, básniacim o návrate idylických čias, keď exekútori
neboli, slniečko svietilo taknejak krajšie a celkovo fšecko bolo zadarmo
a fasa. Ako pre koho – ak by som napevno vedel, že sa od zajtra plánuje
plošné zrušenie exekútorov a nanovo sa to celé má vrátiť na súdy, idem
si nohy dolámať aby som stihol pobrať toľko úverov, koľko len vydá. A s
ich splácaním by som si predbežne hlavu naozaj nelámal. Lebo viem, ako
môj náprotivok na inom súde (kam by sa vec obratom poslala pre námietku
zaujatosti) bude konkrétne môj dlh vymáhať. Konkrétne tak ako všetky ostatné,
čiže konkrétne v zásade nijako, možno vydaním nejakého smiešneho uznesenia,
akým som neveril ani keď som ich osobne podpisoval. Bo nejsou lidi pyčo.
Ak si ešte pripomenieme, že ten úradník ide na tabuľkový paušál, zatiaľ
čo exekútor (aj keď je to samozrejme sviňa kapitalistická čo chudobným
a chorým od úst odtŕha) je súkromný podnikateľ, ktorý má len to čo si vymôže,
zrušenie exekútorov a návrat do predexekučných čias môže žiadať iba silne
neinformovaný, nepríčetný alebo silne zadlžený jedinec.
P.S.: Celkom zaujímavý článok o probléme vašej prísudkovej vyhlášky
napísal
zástupca združenia na ochranu spotrebiteľov. Nepoznám pomery v tomto smere
v Čechách, z osobnej skúsenosti tvrdím, že u nás sú tieto humanitárne spolky
na ochranu nemysliacich spotrebiteľov v zásade taká istá banda nenažraných
právnických vydrbancov, prioritne sa starajúcich o zaplatenie ich imaginárnych
trov za imaginárne vedenú imaginárnu činnosť na dosiahnutie imaginárneho
dobra, akou je aj banda podobne motivovaných nenažraných vydrbancov na
druhej strane barikády. Len by som chcel poznamenať, že za všeobecne známeho
pretlaku právnikov na trhu môže naopak úplné zrušenie minimálnych tabuľkových
cien obhajoby náklady na súdne konania... znížiť. Napríklad ak advokát
narazí na ozaj zaujímavú kauzu a cíti sa vo forme, môže sa nechať najať
za symbolické euro (korunu) s tým, že aktivitu a náklady si zahrnie do
účtovníctva ako výdavky na reklamu. Alebo že si nasadí nižšie ceny než
boli doteraz minimálne zákonné. Lebo MINIMUM sa zákonom nezvykne určovať
preto aby sa nedalo dať/pýtať VIAC ale naopak, aby sa nedalo pýtať MENEJ.
Pri tejto príležitosti by sa patrilo šibalsky pripomenúť, že cechy ako
model ekonomického fungovania sú charakteristické pre temný stredovek a
súčasnosť Slovenskej (českej) advokátskej komory, najmä na povinné členstvo
v nej, ale to je tiež na inú debatu.
Ja len že je celkom zábavné čítať, ako sa zrušili minimálne sadzby,
takže advokáti si razom budú účtovať viac, minimálne stonásobok, a klienti
padnú kompletne na hubu lebo ani napriek intenzívnej pomoci humanitárneho
spolku si nebudú vedieť nájsť právnika.
Prečo si teda nejakého interne nezamestná a od hodiny paušálne neplatí
samotný spolok, keď sa mu toto isté (outsourcing advokátskych služieb)
tak kruto nepáči v prípade dopravného podniku, pričom nezamestnaných právnikov
ochotných robiť za 500e v čistom je na trhu práce ako hnoja, to je potom
téma úvah na nadchádzajúce dlhé letné večery.
15.05.2013
Skrebec