Svoj prvý P307 som si zaobstaral cez autobazár, bol to benzínový 2,0e
16V, 100kW, najazdených mal 24 tis. km (aj keď tomuto údaju ani teraz neverím,
skôr by som sa priklonil k 174 tis. km).
Bez najmenších problémov som
na ňom najazdil 40 tis. km. So svižnými jazdnými vlastnosťami motora som
bol maximálne spokojný, aj keď priemerná spotreba cez 8 l/100 km dosť zamrzí.
Do toho prišla nová faciliftovaná 307 a aj keď som počul a čítal siahodlhé
historky o poruchovosti tohto modelu, vzhľadom na spokojnosť s predchádzajúcim
kusom som sa rozhodol "ísť do rizika" a zakúpiť si novučičký exemplár.
Tentoraz však aj vzhľadom na spotrebu som sa rozhodol pre diesel.
Vozidlo využívam hlavne na dlhé trasy s prevahou jazdy po diaľnici a
cestách 1. triedy. Motor je na jazdu po diaľnici ako stvorený. Pri jazde
po diaľnici je ideálne zaradiť 6. prevodový stupeň a plynulá jazda pri
rýchlosti 130 km/h a otáčkach okolo 2000 - 2200 rpm je zaručená (samozrejme,
keď je diaľnica voľná). Motor má aj pri rýchlosti 130 - 140 km/h dostatočnú
výkonovú rezervu a pri jemnom pritlačení plynového pedálu má na 6. prevodovom
stupni stále chuť zrýchľovať a svižne predbiehať. Vzhľadom na kultivovanosť
chodu motora, stabilite podvozku a celkovému vnútornému
pohodliu je ideálna cestovná rýchlosť na diaľnici s kvalitným povrchom
okolo 150 - 170 km/h. Pri týchto rýchlostiach už kvôli šumeniu obtekajúceho
vzduchu a hukotu valiacich sa pneumatík motor nepočuť. Zato však úplne
pohodlne počuť tlmenú hudbu z autorádia a ešte môžte kľudne konverzovať
so spolujazdcom. Škoda len, že takéto rýchlosti nie sú na našich diaľniciach
povolené. Ale, aj keby boli, sotva by sa nimi dalo pri čoraz väčšej upchatosti
tých zopár kilometrov našich diaľnic plynulo jazdiť.
Pri jazde po cestách 1. triedy mám k motoru a jeho sprevodovaniu jedinú
výhradu - aj to len kvôli tomu, že nie vždy dodržiavam dopravné predpisy
(moja chyba). Pri jazde okolo 90 km/h na 5. stupni sa motor správa opäť
ideálne a spokojne pradie pri 1900 - 2000 rpm. Kvalita ciest 1. triedy,
po ktorých väčšinou jazdím a večerná doba, kedy trávim na ceste najviac
času však dovoľujú bežné cestovné rýchlosti okolo 100 - 120 km/h (bez toho,
aby som niekoho ohrozoval). Od 110 km/h vyššie už radím šestku, keď mi
rýchlosť poklesne pod 100 km/h a 1900 rpm, musím podraďovať na päťku. Ísť
celý čas na päťke - to sa prejaví na spotrebe, ísť celý čas na šestke -
motor sa pri poklese rýchlosti a následnej akcelerácii trápi. Takže jazda
sa z hľadiska jej techniky stáva menej pohodlnou. Pri predbiehaní však
výkon motora ani jeho krútiaci moment nikdy nezradia.
So spotrebou som zatiaľ maximálne spokojný - priemerne 6,4 l/100km pri
pomere jázd mesto : mimo mesta asi 30 : 70. Motor ani v meste nešetrím
a v plnej miere vyžívam maximálny krútiaci moment 320 Nm pri 2000 rpm.
Viem si predstaviť, že menej dynamický vodič by spokojne dosiahol priemerných
5,6 - 5,8 l/100 km (na toľko to pokleslo pri cestovaní mimo mesta na ceste
1. triedy, kde sa nedalo veľmi predbiehať).
Pri jazde v meste sa motor prejavuje trochu lenivo (určite oproti benzínovému
dvojlitru, ktorý som mal predtým) a menej pružne než 1,9 TDI v Oktáfke,
na ktorej som tiež istú dobu jazdil. Motor začína zaberať asi až od 1800
rpm (čo je horšie, než pri 1,6 HDi, ktorý údajne veľmi dobre zaberá už
od 1500 rpm). Poriadne ožíva od 2000 rpm a od 2500 rpm akoby chytal ďalší
dych (neviem, či sa jedná o funkciu overboost, teda krátkodobé zvýšenie
krútiaceho momentu). Menej pružné vlastnosti sa prejavujú pri poklese rýchlosti,
keď na štvorke pri poklese otáčok do pásma okolo 1500 rpm musím podraďovať,
inak z motora žiadny výkon nedostanem. Oktáfka 1,9 TDI takéto situácie
zvládala s prehľadom na štvorke a aj jazda po meste bola z hľadiska radenia
prevodových stupňov pohodlnejšia.
Podvozok je na môj vkus veľmi tvrdý. Vo všetkých recenziách na P307
som sa stretol s chválou na kultivovanosť, pohodlnosť a dobré schopnosti
podvozku
absorbovať nerovnosti našich ciest. Motorizácia môjho predchádzajúceho
aj terajšieho modelu sa však dodáva s obutím 205/55 R16. Myslím, že aj
tento rozmer pneumatík prispieva k môjmu subjektívnemu pocitu tvrdosti
podvozku. Tvrdosť a stabilita podvozku sa pri jazde po diaľnici s kvalitným
povrchom
pri spomínaných rýchlostiach 130 - 170 km/h nedá doceniť. Plný spoľah
na podvozok je aj v zákrutách mimo diaľnic (tí ktorí to poznáte, úsek medzi
Kriváňom a Mýtnou sa dá pohodlne zvládnuť pri 110 - 120 km/h). Určite potešia
aj elektronické programy stabilizácie vozidla - klasický ABS, protipreklzový
systém hnaného kolesa, ale aj pokročilý ESP (keby som nevyskúšal na vlastnej
koži jeho účinnosť, myslel by som si, že sa jedná len o ďalší marketingový
ťah výrobcov, ako od spotrebiteľov vymámiť viac peňazí za nič). V kritických
situáciách sa veľmi hodí brzdný asistent, ktorý automaticky rozozná prudký
prítlak na brzdový pedál a automaticky zvýši brzdný účinok. Jazda po menej
kvalitných cestách je však už menej pohodlná a jazda po vyložene rozbitých
cestách našich miest je hotovou katastforou. Celé auto sa pritom trasie,
jazda sa stáva vyložene nepohodlnou a čo je najhoršie, podvozok je veľmi
zle odhlučnený, takže do interiéru sa od kolies prenášajú nepríjemné rázové
údery (hlavne od zadnej nápravy). Veľkú časť viny na tom však podľa mňa
nesie katastrofálna (ne)kvalita niektorých našich ciest - viem si predstaviť,
že vo Veľkej Británii alebo v SRN, kde som istú dobu tiež jazdil, by uvedený
problém nevznikal. Myslím, že podvozok P307 je stavaný na cesty západného
štandardu, kde vyniknú jeho lepšie vlastnosti, a nie na naše tankodrómy.
S vnútorným priestorom vozidla som osobne veľmi spokojný, vozidlo je
podľa mňa vo vnútri prekvapujúco priestranné a cestujúci nemajú na rozdiel
od
niektorých priamych konkurentov P307 vo vozidle pocit stiesnenosti.
Cestujúci na zadných sedadlách si vždy pochvaľovali prekvapujúco dostatok
priestoru. Sedadlá sú dostatočne pohodlné, dosť mäkké na pohodlné sedenie
aj na dlhších trasách, zároveň dostatočne pevné na ukotvenie tela pri prejazde
zákrutami. Úroveň výbavy XT ponúka aj výškové nastavenie sedadla vodiča a spolujazdca, lakťové opierky (hodia sa hlavne na dlhých trasách) a velúrové
poťahy, ktoré prispievajú k celkovej elegancii interiéru. Palubnú dosku
možno považovať za klasiku bez výraznejšieho výstrelku s nádychom jemnej
elegancie. K dobrému prehľadu o tom, čo sa deje na ceste prispieva obrovské
predné sklo a celkovo vyšší posed vozidla na ceste. Batožinový priestor
považujem za dostatočný, plne vyhovujúci mojim potrebám s priateľkou, aj
keď si viem predstaviť, že rodine s dvomi malými deťmi nemusí celkom stačiť.
Aj keď zvnútra je vozidlo veľmi pohodlné a kvalita použitých materiálov
prispieva k celkovému dojmu elegancie, veľké výhrady mám k upevneniu vnútorných
súčastí. Počas jazdy v meste pri prejazde nerovnosťami sa vnútro auta akosi
"rozhrká." Najčastejšie sa ozývajú kovové upevnenia zadných sedadiel (keď
na nich nikto nesedí), občas sa čosi ozve aj spod palubnej dosky (zatiaľ
som neidentifikoval, čo to je). Čokoľvek uložené a neupevnené v jednom
z mnohých odkladacích priestorov (kľúče v bočných dverách, CD v prednej
schránke) pri prejazde najmenšou nerovnosťou na tvrdom podvozku nadskakuje
a ohlasuje svoju prítomnosť. Zase by som však väčšiu časť viny zvalil na
otrasnú kvalitu našich ciest a menšiu časť na konštruktérov a kvalitu montáže.
Auto je doslova prešpikované elektronikou, ktorá je podľa mnohých ohlasov
málo spoľahlivá a jej poruchovosť je často príčinou toho, že P307 strávia
viac času v servisoch, než na ceste. Musím poklopať na drevo, elektronika
tak v predchádzajúcom exemplári, ako aj v tomto zatiaľ ani raz nezlyhala.
Dúfam, že to budem môcť povedať aj po 150 - 200 tis. km.
Trochu som bol (nepríjemne) zaskočený cenou pravidelnej servisnej prehliadky.
Servisný interval je 20 tis. km alebo 2 roky a prvá prehliadka ma vyšla
v autorizovanom servise na 5700 Sk. Predchádzajúci benziňák ma takisto
v autorizovanom servise vyšiel na nejakých 3900 Sk. Na druhej strane som
bol milo prekvapený vysoko profesionálnym a ústretovým prístupom personálu
v servise.
Musím povedať, že významným motívom k výmene predchádzajúcej P307 za
faceliftovanú bol aj podľa môjho názoru elegantný exteriér vozidla. Vozidlo
podľa mňa celkovo vykazuje francúzsky "šarm" a eleganciu a faceliftom
nastal ešte posun k lepšiemu. Možno sa dizajnéri mohli pohrať aj so zadnou
časťou, výsledok by bol možno ešte lepší. Ale je to vec vkusu, niekomu sa nový
dizajn nemusí páčiť vôbec.
Na záver sám sebe kladiem otázku, či by som tento model odporúčal kúpiť
aj svojim známym. Priznám sa, moje pocity sú pritom trochu zmiešané. Na
jednej strane obchádza P307 povesť nespoľahlivého a poruchového vozidla.
Na strane druhej vlastním druhý model a zatiaľ ma ani nejeden nezradil
a v servise okrem pravidelnej prehliadky nemusel stráviť ani minútu. Takže
pri odporúčaní by som každému prial, aby v prvom rade naozaj nemal smolu
na kazový kus (čo však ťažko ovplyvniť). Keď chcete mať v spoľahlivosti
a bezporuchovosti istotu, stavte na nejakého Japonca (Toyota či Mazda),
tam sa nemôžete pomýliť. Keď chcete za tie isté peniaze vyššiu úžitkovú
hodnotu (prejavujúcu sa hlavne väčším batožinovým priestorom) a zrejme
nižšie prevádzkové náklady (hlavne servis, ale aj spotreba), stavte na
Oktáfku 1.9 alebo 2.0 TDI. Keď však neviete odolať francúzskemu šarmu a
nenápadnej elegancii pri dobrých úžitkových vlastnostiach, P307 je voľba
pre vás. Keď chcete skutočne "value for money," berte verziu s motorom
1,6 HDi. Keď si môžete dovoliť investovať aj viac, berte 2,0 HDi, ale v
karosárskej verzii Break alebo SW - budete mať auto ktoré na dlho splní
všetky vaše osobné aj batožinové prepravné potreby.
25.05.2006 Radak