Na štart by som vás chcel oboznámiť so vzniknutou situáciou aby ste
mohli reálnejšie pochopiť moje pocity. Som verným čitateľom DF už cca 5
rokov a nejaké drobné, síce som sa aktívne nikdy nezapojil, no informácie
z tejto stránky mi otvárajú oči dlhodobo.
Poznáte ten pocit, keď sa celý život okolo vás dejú zlé veci (nehody,
úrazy, poškodenia, krádeže, ...) no všetko sa to odohráva niekde "ďaleko"
mimo vás a vašich blízkych, keď tu zrazu narazíte na problém a zistíte,
že je to naozaj a nepomôže už žiadne - Keby som... tak by sa nestalo...
Proste "Shit happens."
Toto sa stalo aj mne jedného dovtedy pekného Novembrového dňa. Išiel
som vysmiaty z mäsiarne domov, kde mi chýbal asi 1 kilometer do zaparkovania
za domom, a jedným tupým nárazom sa mi zmenil pohľad na realitu. Pekne
po poriadku, by som ešte zverejnil pár faktov, nešoférujem autá prvý deň,
za 5 rokov čo mám VP som nabehal asi 150- 170 000km na rôznych typoch áut,
väčšinou v kategórii do 2000 eur, čiže niesol odchovanec ABS, ESP, ASR,
..... Aktuálne auto BMW radu3, 12 ročnú šunku nemám pre frajerinu ako väčšina
rovestníkov, ale ako odmenu za prácu, pretože auto som nedostal, ale som
si odrobil a teda nie je mojim cieľom auto týrať a dobrovoľne ničiť ako
sa mi to snažia naši ochrancovia vnútiť. Ale už je to raz tak, človek urobí
300 km krížom krajiny bez problémov, ale rozbije si hubu kilometer pred
domom vo svojom rodnom meste. V krátkosti popíšem priebeh incidentu a jeho
časovo náročné riešenie.
Pri výjazde z parkoviska na hlavnú cestu sa kvôli rôznym okolnostiam
nedalo ísť úplne vpravo, ale bola nutnosť sa pripojiť na hlavnú viac stredom
cesty. Nič nejde, pohýnam sa , zrazu šupa asi po 2 metroch jazdy. Vedel
som, že sa jednalo o výmoľ, ktorý som vopred videl a snažil som sa mu maximálne
vyhnúť, no nečakal som, že bude mať veľkosť menšej uhoľnej bane. Výmole
triafam, aj keď nerád, denne, tak ako 99% šoférov v našich končinách, no
po tomto som zbledol. Po pár metroch auto začalo strašne vibrovať a od
zadnej nápravy sa ozýval pravidelný buchot. Modlil som sa , nech to nie
je ohnutý disk, či niečo horšie. Nakoľko som už bol na dvojprúdovej hlavnej
ceste, ktorá po 30 metroch ústila na kruhový objazd bez možnosti bezpečného
odstavenia, rozhodol som sa pomaly, asi 10 km/h prejsť na najbližšie voľné
bezpečné miesto, to som našiel asi 300 metrov za kruhovým objazdom, 100
metrov pred mojim domov. Auto som odstavil a nemal som odvahu vyjsť von.
Po zbežnej obhliadke som narýchlo zbadal prerazenú pneumatiku a ohryzený
disk. Disk sa javil rovný a popravde nečakal som, že guma bude deravá.
Teraz už viem, že po prerazení pneu profilu 35 človek len minimálne zbadá,
že sa niečo s pneu deje.
Váhal som či zavolať políciu, ale vravím si, niesom na vine, a niekto
to zaplatiť musí- jedna guma bratu minimálne 150 eur a to vieme, že na
nápravu nejde len jedna. Po zavolaní na 158 sa asi po 45 min. môjho mrznutia
zjavil VW Multivan so zeleným pruhom. Po pozdravení oficíra, ktorý si zbežne
urobil asi 5 fotiek, sme sadli a cestou som mu rozpovedal, čo sa stalo.
Na mieste , kde je výmoľ spravil asi 20 fotiek, zmeral parametre vozovky,
snažil sa zavolať správcu komunikácie. No že vraj som si VYBRAL celkom
blbý čas- piatok okolo 15, že to už nik nepríde, chápete? VYBRAL SOM si=
Varovná kontrolka začala blikať. Niečo tam pokreslil a že to mám podpísať,
že záznam spíšeme neskôr, lebo už ho volajú k Ďalšej nehode. Pozerám nákres,
Ok asi to tak nejako bude, podpis som hodil. Zaviezol ma k autu, pofotil
doklady a povedal, že nech dobehnem na druhý deň na spísanie správy z nehody,
že sa mi ozve.
Sobota poobede, vravím si, že kedy sa mi teda ozvú, na moje počudovanie,
neozvali by sa mi vôbec. Prišlo schladenie, po mojom iniciatívnom príchode
na Policajnú stanicu sa s počudovaním oficíra začal boj, kto z koho. Hneď
sa mi snažili 2 kolegovia povedať, že oni ma chápu, že som nahnevaný, ale
že je to moja vina, že ten výmoľ proste tam je a že ostatné autá nemajú
problém prejsť a celkovo, že som nemal NASCHVAL rozbíjať svoje auto, že
sa to slušnej ovečke nepatrí. Kontrolka 2 začala žiariť, dával som pozor
na každé svoje slovo. Nič sa nekonalo, žiadne poučenie o mojich právach
a povinnostiach, žiadne objasňovanie a spisovanie správy o nehode, len
polhodinové presviedčanie, že nech to nechám tak, že to nemám šancu niečo
dostať, a vlastne že mám byť rád, že som nedostal pokutu za to, že som
si ROZBIL SVOJE auto. Logiku to nemá, a ani ju už nečakám. Paragrafy sa
sypali z rukáva jeden za druhým, ja ako právne nevzdelaný jedinec som sa
slušne opýtal či si tie čísla, čo dávajú ako básničku môžem odpísať a v
pokoji domova naštudovať. Jeden to nevydržal a šiel "robiť" svoju robotu.
Druhému vyschlo v krku a celkovo bol nejaký nepokojný, Pekne som odpovedal,
že nie som si vedomý svojej viny, a že by som to teda skúsil doriešiť,
po preštudovaní veci. Rozlúčili sme sa v dobrom.
O 6 týždňov telefonát, či som ochotný sa dostaviť na podanie vysvetlenia,
ja som súhlasil. Táto fáza už bola celkovo nejaká divná a oficír mal odstup
a nehovoril skoro nič. Ja som mu mal nadiktovať ako sa to stalo a on to
spísal. Ja, nevedomý či som niečo na seba nepovedal, čo by bolo použité
proti mne, som ten papier asi po 100 násobnom prečítaní podpísal, Medzi
rečou mi podporučík povedal, že nech hodím ešte podpis aj na "tieto 2 papiere",
pýtam sa, čo to je a či si to môžem pred podpisom aspoň prečítať. Nerád,
ale povedal, že môžem. Čítam si to a skoro som sa tam neudržal, zistil
som ,že toto je tá fáza, kedy si človek poserie život. Mimo iného tam bolo
spomenuté, že som vinný za dopravnú nehodu a svojim podpisom teda s tým
súhlasím. Toto som rázne odmietol podpísať , pozdravil som a dohodli sme
sa, že Ďalšia komunikácia bude korešpondenčne.
A, že som sa po viac ako mesiaci dočkal, predvolanie na ústne pojednávanie.
Nečakal som, že sa mám ja začať obhajovať, že som si sám dobrovoľne nerozbil
auto. Skôr som čakal, že by som mal popredkladať nejaké účty za opravu
a všetci budeme spokojní, šťastní a budeme žiť 100 rokov.
Najprv som chcel bojovať za princíp, a za to, že nie každý chce všetko
prečítať a vzdať bez boja, no po vyjadrení kamaráta, právnika v začiatkoch
by som sa mal na to vykašlať, že mám malú šancu a zbytočne zaplatím x-
násobne viac ako za celú opravu. Sám neviem, čo robiť, skončiť ako vinník
a ešte s pokutou " že ste si to pane spôsobili sám, tak ako pre Vás dvestopade
" to nechcem, no zas vysoliť za právnika xy eur a skončiť nápodobne, to
tiež nie je lákadlo.
AK má niekto nápady, prípadne kontakt na nejakého právnika, čo nerieši
všetko možné a dokopy nič, ale venuje sa konkrétne takýmto podobným prípadom
z okolia Banskej Bystrice, budem rád za kontakt, stačí v komentároch. A
bratov Čechov budem musieť brať s rezervou, pretože sme si tak blízki,
no niekedy na míle vzdialení aj čo sa týka Policajného zboru a teda neviem
či všetky postupy aj čo sa týka FSM z DF sú použiteľné.
22.02.2014 Branislav