D-FENS

  Hlavní menukulatý roh
  • Hlavní stránka
  • Statistiky
  • Personalizace
  • Kniha hostů
  • Autoři webu
  • Oldschool D-FENS
  • Chlívek

  •   FAQkulatý roh
  • Jak se stát autorem?

  •   Toplistkulatý roh



    téma * Cesty iba pre niekoho
    Vydáno 27. 08. 2007 (8040 přečtení)

    Tento príbeh sa odohral pred pár rokmi počas vianočných sviatkov.

    Celé sa to začalo tým, že som bol pozvaný na akúsi ministretávku so spolužiakmi zo strednej školy. Bol som na sviatky doma, takže som na to pristúpil. Stretnutie sa malo konať v jednom bare v centre mesta a tak som sa dohodol s bývalou spolužiačkou, že sa po ňu stavím autom, aby nemusela v tej zime prechádzať peši celé mesto.

    Pred tým než začnem so samotným zážitkom, musím najskôr  objasniť, aké geografické a spoločenské pomery vládnu v Liptovskom Mikuláši, pretože je to dôležité na vykreslenie celkovej atmosféry. Liptov je kraj, ktorý sa nachádza v úctyhodnej nadmorskej výške a navyše je obklopený Tatrami. Zo západu Západnými, zo severu Vysokými a z juhu Nízkymi Tatrami. V zime rozhodne nemáme s nedostatkom snehu problémy a nie je žiadnou raritou, že okolo cesty sú snehové záveje, vysoké aj vyše metra. Počas týchto sviatkov sa 35tisícové mesto zvykne zdvojnásobiť a niekedy aj strojnásobiť. Prevažnú časť v tomto období tvoria turisti. Väčšinou sú to prachatí Rusi, ktorí si prišli za svoje doláre zalyžovať, prípadne Poliaci, ktorí ku nám chodia s výhradne jedným cieľom. Je to samozrejme nadmerná degustácia všetkého, čo tečie a obsahuje alkohol, pretože v ich domovine je to niekoľkonásobne drahšie. Ďalej sa tu mihne občas nejaký Čech, Rakušák a občas Holanďan. Úplne špecifickou skupinou sú ale Bratislavčania, nazývaní tiež ľudovo Bláááváááci. Nič osobné proti nim nemám a dokonca mám v Bratislave aj veľa známych a sú to normálni ľudia, s ktorými sa dá parádne pokecať. Neviem, či je to zámer, ale naše hlavné mesto k nám vysiela inú skupinu, ktorá by sa celkom spokojne mohla označovať ako zmrdi. Teda tých je prevažná väčšina a tak sa medzi nimi slušný človek ľahko stratí.

    Čo sa teda stalo toho osudného večera? Prišiel som pred blok, kde bývala kámoška. Keď nastúpila, naštartoval som a vydal sa vpred zasneženej ulici. Bolo to medzi panelákmi a cesta bola odhrnutá, široká zhruba 2,5-3 metre (presne na jedno auto) a dlhá okolo 200 metrov, pričom na každej strane bol aspoň trištvrte metrový snehový závej. Už som bol pomaly na konci ulice, keď v tom sa na druhej strane oproti mne objavila Felícia kombi s bratislavskou ŠPZ. Povedal som si, že ja rozhodne nebudem vycúvávať skoro celú ulicu tak som mu blikol (asi som si naivne myslel, že pre neho bude cúvať tých 10 metrov jednoduchšie a logickejšie) a pokračoval oproti nemu. Vyzeralo, že pochopil a dal sa na ústup. Prešiel som teda okolo neho a v tom to začalo. Zmrd sa zrejme cítil nedocenený, že moja Xantia nedala prednosť jeho majestátnej zhnitej Filcke a začal trúbiť ako Vajnorská dychovka. V spätnom zrkadle som ešte videl, ako potom vybehol z auta a poskakoval tam v štýle indiánskeho tanca.

    Aké bolo ale moje prekvapenie, keď sa zmrd otočil a zrazu som ho mal za sebou. Stálo mu to zrejme za to, lebo ma nasledoval zhruba 3 kilometre a zastavil na tom istom parkovisku. Z Feldy vyskočila figúrka zhruba o pol hlavy menšia ako ja, s mastnými vlasmi, že aj Jarek Nohavica by skolaboval od závisti a hnala sa ku mne. Zmrd začal mlátiť na dvere a lomcovať s kľučkou. Otvoril som teda sám aby mi nič nepokazil. Hneď na to spustil so smrdutým dychom a bratislavským prízvukom: “Jazdi si po svojich vlastných českých cestách ty k...“ Narážal zrejme na to, že v tej dobe som žil v ČR a mal som na aute třebíčske značky. Moja prvá otázka smerovala samozrejme na to, kedy sme si potykali. Občas mám fakt okno, ale s takýmto zmrdom by som si netykal ani vo sne. Potom som sa mu snažil veľmi slušne objasniť, že cesta nie je majetkom ani jeho, ani mojím, ale patrí obci a keďže nie som vlastníkom žiadnej komunikácie musím sa teda pohybovať práve po obecných a štátnych cestách. To zmrda ešte viac rozčúlilo a začal vrieskať: „Daj si pozor, aby ti tu ľudia nerozbili hubu“ To ma celkom pobavilo, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že miestne obyvateľstvo trpí oveľa väčšou averziou voči bratislavskému etniku ako voči hocikomu inému. Následne som mu túto moju myšlienku prezentoval a upozornil ho, že s tými blaváckymi ŠPZtkami by sa mal báť práve on o svoju držku. Táto hláška ho vybudila ešte k lepším výkonom a od tej doby som od neho počúval len trápne vulgarizmy. Každý má svoje hranice a ja nie som iný, takže ma to po chvíli nasralo do nepríčetnosti a agresívne som vystúpil z auta. Na to sa zmrd pobral, zrejme v obave o svoje zdravie, ku svojmu autu a zmyzol ako para nad hrncom. Výsledkom toho bolo, že som mal celý večer skazenú náladu, ale aspoň som si gratuloval, že sa mi nepodarilo klesnúť na jeho úroveň a nezačať mu sproste nadávať. A navyše som mal dobrý pocit, že som zranil krehké zmrdove ego.

    Skôr ako sa do mňa niekto navezie, by som chcel napísať len toľko: Verím, že v Bratislave žije kopa normálnych a milých ľudí, ktorí za svojich súkmeňovcov rozhodne nemôžu. Ale prosím Vás ak je to vo Vašich silách, neposielajte nám už tieto indivíduá, čo si o sebe myslia, že im patrí celé Slovensko!


    27.08.2007 Lucius


    [Akt. známka: 2,35] 1 2 3 4 5

    ( Celý článek | Autor: [Neregistrovaný autor] | Komentářů: 75 | Informační e-mailVytisknout článek )

    TOPlist

    Web site powered by phpRS V kodu tohoto webu byly pouzity casti z phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.