Rád si prečítam články, v ktorých sa píše o bezpečnosti jednotlivca,
občana. Aj na tejto stránke u D-Fensa ich je hojne a ja mu touto cestou
ďakujem za jeho čas a energiu.
Zaujímam sa o bezpečnosť, či už tú fizyckú, alebo právnu. Veď obidve
sú pre nás dôležitou súčasťou života. A aby som nekonal iba pasívne, chcem
aj ja prispieť svojou troškou. Nie, ja nie som odborník na bezpečnosť a
ani zďaleka sa neživím niečím, čo by sa podobalo na bezpečnosť (ak odhliadneme
od tej elektrickej). Bezpečnosť v tejto spoločnosti ma zaujíma ako každého
bežného informovaného občana vedomého si svojich práv a svojich povinností.
Tu je môj preklad jednej zaujímavej francúzskej publikácie, respektíve
jej úvodu a prvej kapitoly, ktorá je voľne dostupná na Internete a ktorej
autori – profesionáli – odporúčajú jej ďalšie bezplatné šírenie. Ak bude
záujem – zo strany čitateľov a čas – zo strany mojej, bude nasledovať aj
pokračovanie.
Predslov
Tento materiál je určený osobám ktoré si myslia, že byť na « nevhodnom
mieste v nevhodnú chvíľu » nie je fatalitou, ale z veľkej časti vychádza
z našej zodpovednosti.
Zámerom je ponúknuť preventívne postupy a riešenia rizikových situácií
a tým zmierniť ich následky, aby sme sa vyhli najhoršiemu. Naozaj, v 90
% prípadov násilia štúdie ukázali, že obete mohli ovplyvniť svoj osud buď
pred - ak by sa správali preventívne (vyhnúť sa určitým miestam, pozornejšie
správanie, vhodnejšie oblečenie, atď.) alebo lepším riešením krízovej situácie
(stiahnutím sa, skľudnením alebo prevzatím vhodnej iniciatívy).
Samozrejme nechceme zbaviť útočníkov ich vlastnej zodpovednosti, ani
kohokoľvek povzbudzovať aby preberal úlohy silových zložiek bezpečnosti
ale poukázať, že byť obeťou nie je fatalitou. A že uplatnením jednoduchých,
zákonných a všetkým dostupných opatrení môžeme maximálne znížiť podiel
takejto náhody.
Samozrejme mnohým čitateľom sa tieto rady budú javiť premrštené, alebo
až paranoické. Pritom boli uznané a často ponúknuté profesionálmi denne
sa stretávajúcimi s utrpením obetí a ich blýzkych. Nevychádzajú z hypotetických
situácií ale z tých prežitých v každodennom živote. V každom prípade každý
si pri čítaní týchto riadkov môže vyhodnotiť riziká s ktorými sa môže stretnúť
a potom prijať vhodné opatrenia podľa svojej situácie, vedomý si svojich
práv a povinností ako aj podľa svojho vedomia a svedomia.
Úvod
Poznáme dva druhy situácií ktoré vyúsťujú do násilností : nezvládnuté
hádky / provokácie a napadnutia.
V prvom prípade máme na výber zúčastniť sa alebo nezúčastniť na slovnom
« vygradovaní » ktorého rizikom je vyústenie do fyzického napadnutia. Môžeme
sa ospravedlniť a pomyslieť si že prvoradé je že každý z toho vyšiel bez
zranenia. Alebo dokonca opustiť miesto hádky / provokácie ak je to možné
bez nebezpečenstva. A bez ďalšieho hlúpeho zamýšľania sa nad obranou nejakej
urazenej cti ktorá existuje iba vo filmoch. Naša jediná česť, naša jediná
povinnosť je vrátiť sa domov ku svojim blízkym v dobrom zdraví. Toto samozrejme
neplatí pre profesionálov bezpečnostných zložiek, aj súkromných, ktoré
sa nemôžu zbaviť svojich povinností. Podstúpiť nebezpečenstvo na obranu
hodnôt a ideálov je zase niečo iné.
Napadnutie, naproti tomu, predpokladá že si nás vybral dravec, ktorý
vždy funguje podľa jednoduchého princípu: vybrať si za cieľ pokiaľ možno
najlepší pomer zisk/obtiažnosť. Môžeme teda predpokladať, že ak nie sme
nejakí « vrtáci » ktorí sa ľahko dostanú do hádky alebo ak sa pre potenciálneho
dravca javíme na pomer slabý zisk a veľká obtiažnosť, riziko že nás niekto
napadne je oveľa nižšie.
Hádka a provokácia : máme na výber, či sa zúčastníme na jej vygradovaní.
Napadnutie : tomuto riziku môžme zabrániť
- > ak sme málo atraktívni (šperky, drahé veci, auto, mobil)
- > ak sa napadnutie zdá byť obtiažne (nie slabí ani osamotení).
Motivácie násilia
Dnes už poznáme psychologické motivácie, ktoré vedú človeka k násiliu.
Teritoriálne násilie
Násilník si myslí že ohrozujeme jeho « teritórium / územie »: jeho obec,
jeho parkovacie miesto, jeho pozíciu v skupine, jeho sexuálnu –eho partnerku
–a (Čo čumíš na moju ženu?), jeho kultúru, jeho náboženstvo. Podľa istého
sociologického pohľadu vieme, že určité kultúry pochádzajúce z Ázie nemajú
rady fizycký kontakt s cudzincami. Iní zase považujú tykanie alebo vykanie
za urážku. Ľudia pochádzajúci zo severnej Afriky, Turecka a arabských krajín
sa ťažko podriaďujú ženskej autorite.
Stigmatizačné násilie
V tomto prípade nie je cieľom útoku priamo naša osoba ale to, čo v útočníkovej
mysli predstavujeme. Môže to byť prípad štátnych zamestnancov, v prvom
rade napr. policajtov. Ale napríklad aj tých, ktorí bývajú v milionárskych
štvrtiach « pracháči » a to, ako sa javia tým menej bohatým. Už niekoľko
rokov vidíme nárast násilia k zamestnancom organizácií zabezpečujúcich
istý « dohľad » ako napr. sociálna poisťovňa, banky, nemocnice, sociálni
pracovníci. Dokonca sme zaznamenali, že tomuto riziku sú vystavené aj pohotovostné
služby (hasiči, sanitky). Tu sa jedná o súbeh teritoriálneho a stigmatizačného
násilia.
Násilie dravca
To je všetko to, ktoré sa dotýka motivácie krádeže, lúpeže, znásilnenia
a vraždy. Cieľom je buď privlastnenie si cudzieho majetku (krádež, lúpež)
či už zo závisti, alebo potreby (napríklad jedlo), alebo uspokojenie nejakej
úchylky (znásilnenie alebo sériové vraždy).
Pomsta
Takáto osoba sa domnieva, či už právom alebo neprávom, že sme jej spôsobili
nejakú škodu, ktorú už nedokáže zvládať a ako jediné vhodné riešenie sa
jej vidí, že nám spôsobí podobnú škodu.
Strach
Môže spôsobiť panický stav, ktorý u jednotlivých osôb vyvolá úplné zablokovanie,
útek, poslušnosť alebo násilie (aj extrémne), pokiaľ táto osoba nepochopí
a neprijme svoj strach ako normálny a znesiteľný.
Tieto neformálne avšak naozaj reálne pravidlá podmieňujú naše vzťahy
s inými, ako aj riziká že zažijeme násilie.
Po upresnení týchto niekoľkých informácií ktoré často nájdeme aj na
nasledujúcich stránkach, sa pokúsime prejsť - bod za bodom – rôzne situácie
s ktorými sa nanešťastie môžeme stretnúť.
Násilie v situáciách : súkolie a možnosti, Ochrana (v) domácnosti, Úloha
odevu v osobnej ochrane, Automobil: prevencia a ochrana, Prevencia a obrana
pred psom, Riziká krádeže, Násilie v práci, Únos a branie rukojemníkov,
Riziko únosu, Prevencia rizika sexuálneho napadnutia detí a dospelých,
Školská šikana, Riziká terorizmu, Riziká pri cestách do cudziny a niekoľko
základných pripomienok.
Ponúkame teda postup podľa predpokladaných situácií a rizík ktoré môžeme
zažiť či už ako človek zdržujúci sa v bezpečí svojho domova, chodec až
po šoféra a od « jednoduchého » násilia cez krádež a niekoľko trestných,
niekedy vzájomne naviazaných činov, ktoré sa čoraz viac objavujú v médiách,
únosov, pedofílie a znásilnení až ku terorizmu.
#1 Násilie v situáciách: súkolie a možnosti
Naša výchova nás naučila že biť sa je zlé, že « človek rozumný » má
dať prednosť diskusii. Ale čo sa stane v prípade, ak sa ocitneme zoči voči
osobám, ktoré sa neštítia akéhokoľvek násilia a toto násilie používajú
dokonca na vnútenie svojich pravidiel iným?
My to (s)trpíme...
Biť sa je vážna vec, lebo jediný úder na určité miesto v určitej chvíli
môže spôsobiť smrť alebo vyviesť z rovnováhy protivníka, ktorý môže spadnúť
a rozbiť si lebku na obrubníku chodníka. Takže použitie sily si ponecháme
výlučne na obranu bezpečnosti našich blýzkych, seba a iných.
Výchova má dôležitú úlohu v učení sa zákonnému násiliu, teda odporu
stať sa obeťou. Deti ešte sále vychovávame na základe princípu « Nebite
sa, to nie je správne. Ak vám ubližujú, choďte to povedať pani učiteľke
». Zaiste, naozaj je lepšie vyhnúť sa bitke, avšak zároveň tu chýba základná
doplňujúca pripomienka: Máme právo sa biť keď je to spravodlivé (legitímne),
bez toho, aby sme čakali na vyššiu autoritu, predstavitelia ktorej môžu
byť len zriedka kedy prítomní vo chvíli kedy ich potrebujeme. Dospelé obete
zajtrajška sú medzi dnešnými deťmi. Učme ich, že oni sú bytosti ktoré si
zasluhujú rešpekt. Naučme ich že nemajú pasívne znášať násilie iných, že
majú právo brániť sa. Nesprávajme sa k nim ako kvočka, aby sme ich chránili:
je treba aby pričuchli konfliktom a tým sa naučili ako ich zvládať a to
primerane každému veku. A hlavne, ukážme im príklad na našom vlastnom správaní,
aby si ho osvojili ako základný kameň svojej osobnosti.
Zákonné násilie je nutné aby sme sa mohli postaviť na odpor proti nespravodlivým
útokom na svoju osobu, alebo iného, lebo muži a ženy zákona nás od nich
nemôžu chrániť vždy. Dospelé obete zajtrajška sú medzi dnešnými deťmi.
Prevencia
Aj keď je pitie alkoholu v spoločnosti sociálne a kultúrne prijímané,
prvá kvapka alkoholu v krvi nás robí zraniteľnejšími, euforickejšími alebo
agresívnejšími. Naše reakcie sa menia, naša ostražitosť sa znižuje, a tak
riskujeme, že neodhadneme potenciálne nebezpečnú situáciu a v každom prípade
jej nebudeme schopní čeliť ako najlepšie vieme. Myslime aj na našich priateľov,
ktorí môžu pri východe vyprovokovať hádku, alebo na nehody pod vplyvom
alkoholu.
Ďalší nepriateľ: únava, tak ako alkohol, ovplyvňuje naše reakcie, odhady,
bdelosť. Dá sa ľahko predpokladať to, čo alkohol a únava dokážu spôsobiť...
Alkohol nie vždy život obveseľuje ale ho často skracuje a prináša aj
smútok.
Neoslabujme sa teda vlastným pričinením.
Vo všeobecnosti je rozumné vyhľadávať frekventované verejné miesta a
vyhýbať sa miestam známym ich zlou povesťou: spravidla sa jedná o štvrte
alebo podniky v určitých hodinách. Ak tam však potrebujeme ísť, mrknime
sa na evakuačný plán (je povinne vyvesený na miestach so vstupom verejnosti);
toto nám napovie o rozložení priestorov, núdzových východov a prípadných
núdzových prostriedkoch záchrany.
Ak vidíme dav, snažme sa ho obísť v dostatočnej vzdialenosti, ak je
taká možnosť. Používajme svoje periférne videnie, odrazy vo výkladoch obchodov
(ktoré sú užitočné aj pri parkovaní) na sledovanie protivníka, aby sme
sa vyhli priamemu očnému kontaktu: niektoré osoby pod vplyvom určitých
látok majú paranoické sklony a náš návrat a priamy pohľad do očí by si
mohli vysvetliť ako strach či provokáciu.
V každej situácii si zvyknime zorientovať sa v miestach v ktorých sa
nachádzame a zaujmime takú polohu, aby sme ich mohli opustiť čo najrýchlejšie;
napríklad kino bude jednoduchšie opustiť ak sedíme pri uličke, než uprostred
radu. Tiež sa odporúča mať priamy výhľad na východy a všimnúť si, čo by
nám mohlo poslúžiť ako zbraň alebo poskytnúť úkryt.
Malé cvičenie: na prechádzke mestom si cvičme svoje povedomie o blízkom
okolí bez toho, aby sme boli v stave pohotovosti: nejaký človek pritiahne
náš pohľad z rôznych dôvodov, pokračujeme v prechádzke a zatiaľ na tohto
človeka zabudneme a onedlho ho znova vidíme. Spomeňme si kedy a kde sme
ho stretli.
Väčšina problémov vychádza z toho, že sa nachádzame na nevhodnom mieste
v nevhodnú dobu s nevhodnými osobami. Môžeme si buď vybrať, alebo znášať
následky, ktoré môžu byť nezvratné.
Ochrana
Neodporúča sa nosenie nezákonných obranných zbraní. Lepšie je využiť
bežné predmety, ktoré môžeme využiť na inú činnosť, než na akú sú pôvodne
určené: zväzok kľúčov, (kovové) pero, elektrickú baterku, skrutkovač.
Avšak, natrénujme si « tasenie » našich nástrojov a nacvičme si isté
preventívne uchopenie ešte predtým, než sa situácia zvrhne.
Príklad : musíme prejsť povedľa nejakého pochybného indivídua. Uchopme
svoj obranný nástroj, ktorý sme si rozumne umiestnili do prístupného vrecka,
ešte predtým než prídeme k nemu. Samozrejme najlepším riešením je oblúkom
ho obísť.
Ako záložná zbraň nám môže poslúžiť akýkoľvek tvrdý, ťažký, ostrý či
zašpicatený bežný predmet. Ich veľkou výhodou je že ich môžeme mať so sebou
kdekoľvek a to celkom legálne.
Improvizovaná zbraň nám môže pomôcť vyrovnať šance ak je útočník ozbrojený,
silnejší alebo využil moment prekvapenia, čo je takmer vždy.
Mnohí ľudia uspokoja svoje svedomie kúpou nejakého obranného prostriedku,
ktorý si potom odložia do vrecka bez toho, aby si aspoň prečítali návod
na použitie.
Akýkoľvek obranný prostriedok je len predĺžením našej vôle a bude nám
celkom nanič bez tréningu a odhodlania.
Aj keď sú slzné plyny v niektorých krajinách zakázané (napr. vo Francúzsku
je zakázané ich nosenie), vzhľadom na naše konkrétne podmienky (zvýšené
riziko, fizycky slabšia postava, telesné postihnutie), môžeme pri sebe
mať, vzhľadom na naše aktivity a miesta v ktorých sa pohybujeme, sprej
s obsahom oléorésine capsicum (OC), čiže Pepper
spray s obsahom nie väčším ako 100cl. Vyhnime sa používaniu plynov
CS vo veľkých baleniach: napr. vo Francúzsku je ich nosenie aj preprava
protizákonná. Ináč OC zdá sa funguje aj na psov ako i človeka pod vplyvom
psychoaktívnych látok, čo sa o plynoch CS nedá povedať. Nezabudnime si
tiež preveriť záručnú dobu nášho spreja. Sú aj modely ktoré vystreknú gél:
jeden aj druhý majú svoje výhody i nevýhody. Napríklad použitie plynu sa
neodporúča v uzavretých miestnostiach alebo pri vetre. Tak ako iné zbrane,
ktoré treba odniekiaľ vytiahnuť (tasiť), nacvičme si aj použitie spreja.
Treba si byť vedomý toho, že než začne takýto plyn účinkovať, môže ubehnúť
niekoľko sekúnd, a dokonca na niektoré osoby vôbec nemusí účinkovať. V
prípade pochybností je nutné použiť kombináciu sprej – úder – ústup.
Pozor, aj legálne predmety, ktoré použijeme na svoju obranu a spôsobíme
nimi poškodenie zdravia či smrť, budú súdom posudzované ako zbrane, pokiaľ
sa neuzná nutná obrana (SK: Zákon 300/2005 Z.z. § 25, CZ: § 29 zákona č.
40/2009 Sb., trestní zákoník). Pokiaľ sa čin neklasifikuje ako nutná obrana,
čaká nás s veľkou pravdepodobnosťou vyšetrovanie a cela predbežného zaistenia.
Ale nesmieme sa dať zastrašiť takýmto rizikom: zadržanie ešte nutne neznamená
súd a väzenie.
Vyšetrovanie a súd nie je prechádzka ružovou záhradou, stojí to peniaze
a ovplyvní to náš ďalší život. Ale smrť alebo zranenie s celoživotnými
následkami nám blízkej osoby alebo priamo nás to je odsúdenie na celý život,
bez možnosti zmiernenia trestu.
Súkolie a možnosti
Aj keď je to ťažké, neodpovedajme na nadávky a provokácie: nechajme
to tak, stiahnime sa, odíďme inam, nesnažme sa zapojiť do provokácie, ktorá
môže skončiť zle.
Pozor, prípadný útočník môže použiť nadávky na to, aby nás vyprovokoval
k útoku. Nevstúpme do tohto súkolia.
Uvedomme si, že súboje « muž proti mužovi » už dávno neexistujú. Boli
by sme asi jediný ktorý rešpektuje pravidlá pradávno zapadnuté prachom.
Niektoré indivíduá nosia masku bezstarostnosti a dobrosrdečnosti, aby
sme ich nepovažovali za nebezpečných; klasický príklad je človek ktorý
sa k nám s úsmevom priblíži, potľapká nás po pleci hovoriac « no tak, snáď
sa nebudeme biť »… a zaútočí na nás. Naopak, buďme ostražitý aj pri zdanlivo
podriadenom indivíduu.
Aj keď sme sa nedokázali konfliktu vyhnúť, ešte nie je neskoro: ospravedlňme
sa, stiahnime sa (stiahnutie sa je strategický krok, zatiaľ čo útek je
znakom paniky), pokiaľ je to možné vráťme sa cestou ktorou sme prišli (lebo
ju už poznáme), je to lepšie ako odísť neznámou cestou. Ide o to aby sme
k stresu z konfliktu nepridali ešte to, že sa stratíme.
Nech je akokoľvek, pokiať bitka ešte nenastala, stále je čas na skľudnenie
situácie vyjednávaním. Ironické a provokatívne poznámky si necháme radšej
pre seba a tiež sa protivníkovi nebudeme vyzývavo pozerať do očí. Pri rozprávaní
ho/ich však treba sledovať pohľadom, naučme sa pomaly odvrátiť pohľad vo
vodorovnej rovine, čo môže znamenať niečo ako « nevyhľadávam súboj, ale
nebojím sa ťa ». Sklonený pohľad prezrádza náš strach a našu slabosť, je
to neverbálny prejav, ktorý používajú všetky cicavce.
Všetko sa odvíja od okolností a vzťahov nadriadený / podriadený, tváriť
sa, že máme z niekoho strach môže ukľudniť jeho nadradenosť a tak nebude
pokladať za potrebné púšťať sa do bitky.
Snažme sa vyzerať úprimne : náš protivník musí byť presvedčený, že ho
rešpektujeme.
Ústup môžeme uskutočniť rýchlo (beh): v tomto prípade sa ubezpečme že
budeme schopný prenasledovateľom ujsť a/alebo rozhádžme za sebou prekážky.
Pozor, ak by nás chytili ich psychologická výhoda bude obrovská a pre nás
ťažko zvládnuteľná.
Neúspech vyjednávania
Sú prípady, keď nám ani najlepšia vôľa na svete nepomôže schladiť situáciu.
Ak vycítime, že osoba, ktorá sa stáva našim protivníkom sa chce za každú
cenu biť, preberme iniciatívu boja na seba. Je to veľmi vážne rozhodnutie,
či už pre nás alebo toho druhého: zranenia či už naše alebo jeho môžu byť
vážne, možno bude súd, prídeme o peniaze, zamestnanie. Môže byť ohrozené
naše dobré meno. Poznačí to celý zbytok nášho života.
Kým prekročíme hranicu, musíme si toto všetko uvedomiť a pri tomto vedomí
musíme zasiahnuť s najväčším odhodlaním zónu očí (oči, vytrhnúť alebo zatlačiť
okuliare...), pohybu (kolená, členky) a dýchania (hrdlo).
Musíme byť prefíkaný, brutálny a žiadne pravidlá (hrýzť, škriabať, trhať).
Tieto základné inštinkty sú v každom z nás a pomáhajú nám prežiť už
odvtedy, ako sa človek objavil na zemi. Zatlačili sme ich však do úzadia
a znefunkčnili výchovou.
Možnosť spôsobiť zranenia človeku, možno s trvalými následkami, si vyžaduje
zamyslenie a zrelú úvahu, aby sme premohli túto výchovou spôsobenú nehybnosť
a odpor.
Reagujme čo najrýchlejšie: nikdy si nemôžeme byť istý úplným ovládnutím
bojového poľa, ako aj rozpoznaním naozaj všetkých protivníkov. Udierajme
tak, aby sme vyradili z boja, napádajme kĺby nôh, aby sme sťažili prípadné
prenasledovanie. Znehybňovacie chvaty ktoré ponúkajú niektoré bojové disciplíny
sa dosť ťažko vykonávajú, najmä ak sme v strese. A ak je útočníkov viac,
vystavujú nás prílišnému oslabeniu.
Po tom čo sme protivníkov neutralizovali, skúsme rýchlo preveriť naše
okolie rýchlim pohľadom 360°, a rýchlo ustúpme. Nezostávajme na mieste
kde sa odohral stret. Pomsta môže prísť hneď, alebo aj neskôr. Ak zostaneme
na mieste, môžu si nás zapamätať kamoši nášho útočníka.
Naproti tomu, vedomý si svojej dobrej vôle zájdime na najbližšiu policajnú
stanicu, začali sme boj, začnime teda aj to čo by mohlo byť bojom právnym.
Iniciatívne sa prihlásiť na polícii môže neskôr svedčiť v náš prospech
pri vyšetrovaní a pred súdom.
Niekedy je vhodné zbaviť sa oblečenia ktoré sme mali v deň útoku na
sebe, ak sa obávame, že by nás podľa neho mohol útočník alebo jeho priatelia
neskôr spoznať. Neváhajme zmeniť aj účes a miesta svojich prechádzok.
Vždy sa musíme pokúsiť vyhnúť sa stretu, či už ústupom, alebo dialógom.
Avšak ak nie je vyhnutia, treba sa do toho pustiť iniciatívne a s maximálnym
odhodlaním.
Vybrané, preložené a mierne upravené z francúzskej voľne dostupnej publikácie:
Repéres http://stages-survie-ceets.org/reperes2_vf.pdf
28.04.2013 FanFan le...