...a teraz sa za to veľmi hanbím. Hanbím sa hádam, ako som sa nikdy v živote
nehanbil. Séria nešťastných a hlúpych náhod ma núti prehodnocovať svoje
postoje.
Nechce sa mi veriť, že za tak krátky čas sa môže toľko zmeniť.
Niekto by naozaj mal zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Slovenská republika
sa pred takmer dvomi rokmi stala suverénnym členom EÚ. V pamätnom a jedinom
platnom slovenskom referende som aj ja svojim hlasom prispel k zdarnému
ukončeniu celého prístupového procesu. Konečne sme vstúpili do „civilizovaného,
vyspelého a demokratického spoločenstva“; stali sme sa euroobčanmi. No
môžem sa na to vysrať! V našom veľkom európskom spoločenstve totiž existujú
euroobčania prvej a euroobčania druhej kategórie.
Po malom pracovnom programe v Bratislave sme piati v utorok 4. apríla
2006 prekročili Slovensko-Rakúske hranice na hraničnom prechode Jarovce.
Zámienkou na krátky výlet mimo zabehaných koľají bol nákup lacnej športovej
obuvi v nákupnom centre v dedine Pandorf asi 25 km od hlavnej slovenskej
dediny - Bratislavy. Nikto z nás tam ešte nebol, mali sme čas, pohonné
hmoty, vozidlo a aj konštelácia posádky spomínaného automobilu bola viac
ako vyhovujúca. To, že ide o nákupné centrum pre frikulínov a bratislavské
štetky nám bolo dobre známe. Čo-to sme počuli, ale údajne je lepšie raz
vidieť ako stokrát počuť...
Poslušne sme stáli s autom grand voyager vo fronte, kým nás rakúsky
colník láskavo a milosrdne vpustí na územie Republik Österreich. Ach, konečne
na západ! Nasledujúce udalosti mi doteraz pri akejkoľvek spomienke na ne
neskutočne zvyšujú hladinu adrenalínu v krvi. Kúsok od colnice a zároveň
šikovne umiestnenej zmenárne, zaparkovalo Porsche Cayeene. Dobre sme sa
zabavili. Z auta so značkou okresu Prievidza, vystúpil nabúchaný buzerant
s kozačkami, či ako sa to volá, z krokodílej alebo hadej kože, v úzkych
gatiach, priliehavom tričku a melírom. Blonďavá štetka, ktorú bral do austrie
na nákup, zostala sedieť v Porsche. Takí Mojsejovci na výlete. Smiech a
fóry na adresu vydareného páriku nás čoskoro prešili. Ten čurák sa po vykonaní
svojej finančnej potreby namieto zaradenia na koniec nedlhej fronty, zaradil
suverénne pred Peugeot 106, čo stál rovno pred nami. Melírovaný chudák
takmer obral 106-ke ľavý predný blatník a suverénne sa tlačil dopredu.
Zostali sme sedieť jak pripečení. Nič sme neurobili! Zbabelo sme sedeli,
neschopní sa hnúť, a nabúchaného kripla sme ako slušne vychovaní chlapci
pustili.
Poznatok 1: V slovenskej modifikácii EÚ k víťazstvu stačí zaskočiť
súpera drahým autom a trápnymi topánkami.
Nákupné Outlet centrum sme zdarne našli. Ružové a pistáciové fasády
s bohatým tvaroslovím hovorili jasnou rečou. Neviem, prečo sme sa hneď
neotočili. Svetoznáme hustoznačky lákali chudákov a frikulínov z BA na
nákupy. Námestíčko s obchodnými pasážami sme zobrali útokom. Obšmietali
sme sa zo shopu do shopu podľa jednoduchej logiky. Vždy sme si prezreli
odchody s topánkami tak ako boli usporiadané okolo centrálneho parkoviska,
kým sme nedošli až k miestu kde sme našu obhliadku začali. Pekne systematicky
v smere hodinových ručičiek. Ako jediný som si zakúpil bačkory, ktoré aj
s výraznou zľavou stáli asi toľko čo u nás, ale keď už sme boli na tom
výlete... Sadli sme do vozidla, chystajúc sa na cestu domov. Nestihli sme
ani zavrieť dvere, keď k auto priskočili nejakí pičúsi v teplákových súpravách
a so slovami Polizei mávali nejakým preukazom a ťahali nás jedného
za druhým von s auta. Únikovú cestu zablokovali uniFORMOVANÍ Polizeiti
so svojou plechovicou. Nasledovala osobná prehliadka členov posádky, asi
štyria v teplákoch maskovaní detektívi prehľadali auto, naše osobné veci,
peňaženky, doklady, vrecká. Štartoval som notebook, aby som prehliadkou
mojich osobných dát dokázal, že je môj! Tí chrapúni nevedeli pochopiť,
ako sme si piati mohli kúpiť v ich úžasnom Outlet centre iba jedny stupídne
bačkory! A neplatiť v hotovosti, ale s použitím MasterCard dokonca s menom
majiteľa, ktorý sa vedel preukázať platným dokladom totožnosti! Kde na
to tá slovenská žobrota berie? Keď som sa sťažoval a vysvetľoval jedinému
Polizeitovi, čo ako tak vedel anglicky, prečo sme prišli, smial sa mi do
očí a ironicky si húdol svoje o zlodejoch z východu. Hajzel! Pod prednou
kapotou nášho auta našli tí grázli motor a s dlhým nosom odišli.
Poznatok 2: päť chalanov medzi 20-30 na výlete v Rakúsku = čistá
zlodejina.
Keď vezmem do úvahy, že Slováci asi nemajú v Rakúsku už od začiatku
90-tych rokov veľmi dobré meno, isté „nebezpečenstvo“, pre Rakúsku bohabojnú
a našliapanú ekonomiku naozaj mohlo z našej strany hroziť.
Neviem si však predstaviť menej nápadnú skupinu vreckových zlodejov
pohybujúcich sa v takmer ľudoprázdnom nákupnom centre! Neviem si predstaviť,
kedy by sme stihli schovať všetky nakradnuté a pod tričkom ukryté vetrovky,
rifle, rádiá, televízory a iné posledné výkriky outlet módy, keď sme si
sotva stihli sadnúť!
Ale keby som bol rakúsky Polizeit, zavrel by som oči, stál by som o
polnoci v neosvetlenom tuneli pod Mont Blancom a bol ožratý ako divá sviňa,
tak by to šlo. Inak fakt neviem.
Najhoršie, ale úplne najhoršie zo všetkého je, že všetci tí nekompromisní
zástupcovia zákona po čine zdúchli jak smrad. Nepovedali ani slovo. Nepočuli
sme žiadne Bitte, žiadne Danke, žiadne Entschuldigung!
Skrátka nič! Pre civilizovaných občanov EÚ sme boli skrátka zlodeji z východnej
EÚ. Od čias Rakúska-Uhorska sa toho veľa nezmenilo. Druhá trieda, nuly,
nanajvýš, tak s láskavým dovolením eurorakúskoobčanov, schopní drhnúť hajzle
niekde vo Viedni. Hanbil som sa, že mi, drzí a nadurdení, Slováci sme vstúpili
do ešte drzejšej a nadurdenejšej, zato „civilizovanej“ EÚ. Hanbím sa za
euroobčanovov prvej, ale zároveň aj druhej kategórie; po utorku sa hanbím
byť európanom.
Raz darmo: „Ty móžeš vedeť anglicky, ale keď nemáš peňáze...“
Prečo sme sa nebránili? Prečo sme razantnejšie neprotestovali? Prečo
sme toto strpeli? Neviem. Boli sme zaskočení, boli sme na „ich“ území,
boli sme len Slováci na výlete v EÚ. Fakt neviem.
Na všetky bruselské stratégie a smernice o dobiehaní USA a marťanov
a bohvie koho ešte môžeme celkom isto zabudnúť, kým sa nenaučíme byť k
sebe slušní a tolerantní. Prišli sme na návštevu k susedom a oni nás bez
akéhokoľvek dôvodu šacovali ako zlodejov a úkladných vrahov.
Aj keď ma spolujazdci nahovárali, svoje nové bačkory som po tom prepade
nevrátil. Istý je len môj poznatok 3: pokiaľ to nebude otázka života a
smrti v Rakúsku už neminiem ani Euro cent, a kým sa to len trochu bude
dať, rakúskemu územiu a Rakúšanom sa širokým oblúkom vyhnem.
Desím sa ešte jednej veci. Ako sa budeme tváriť my, keď by podľa smelého
plánu malo aj na slovenské pomery chudobné Bulharsko a Rumunsko vstúpiť
do „našej EÚ“.
06.04.2006 mave